Po mesiaci sme tu opäť s novým dielom seriálu Umenie očami Seničanov! Tentokrát sa Vám predstaví Seničan žijúci v Brne,Tibor Mikula. Príjemné čítanie 😉
Ahoj! Mohol by si na začiatok napísať niečo málo o tebe? 🙂
No tak volám sa Tibor Mikula, mám 22 rokov, študoval som 3 roky na ŠUPke v Bratislave a potom 2 roky na SUŠ Trenčíne propagačné výtvarníctvo. Teraz bývam v Brne a pracujem ako grafik vo firme na športové dresy a podobné záležitosti. Zaujímam sa tak okrajovo o teoretickú fyziku , kozmológiu, teda fascinuje ma dumať nad tým, ako funguje vesmír a všetko v ňom, ako funguje ľudská myseľ a celkovo organizmus, takže by som tam zaradil sčasti aj psychológiu a biológiu. Samozrejme nejaké tie dejiny umenia.
Čo ťa spája so slovom UMENIE? Pamätáš si, kedy ťa začalo zaujímať výtvarné tvorenie?
Ja a umenie? No tak jediné, čo ma môže spájať s umením je istá kreativita, nekonvenčnosť myslenia a možno taký nevšedný, miestami až moc kritický pohľad na svet okolo, z čoho samozrejme pri svojej tvorbe čerpám inšpiráciu. O umenie som sa začal oficiálne zaujímať už v 6. triede na základke, kedy som začal chodiť v Senici na ZUŠku. Ale aby som pravdu povedal, tak chuť tvoriť a celkovo zápal venovať sa výtvarnému umeniu som dostal až na strednej škole v Trenčíne, kde som oproti nepriaznivému prostrediu v BA našiel kľud na prácu a dostalo sa mi aj motivácie od okolia. Jednoducho v BA som veľa dôležitých vecí zanedbával.
Je kreslenie a všetko spojené s umením len tvoj koníček a forma odreagovania alebo to je tvoja „životná cesta“ a chcel by si sa tomu aj naďalej (v budúcnosti profesionálne) venovať?
Ja mám istý cieľ, ktorý chcem dosiahnuť, budem realista, v ďalekej budúcnosti. To je vlastniť tuningovú dielňu, v ktorej by som lakoval autá starým klasickým americkým štýlom, teda nejaké tie plamene, lebky, démoni atď. Ale veci, ktoré robím teraz beriem skôr ako zábavu, relax a uvoľnenie mysle. Dám tak svoje myšlienkové pochody, nápady a nálady do nejakej viditeľnej a hmatateľnej formy. Predsa len umenie je na to 😉 Samozrejme, keď sa naskytne si týmito činnosťami privyrobiť, tak sa nenahnevám.
Akými technikami najčastejšie tvoríš a koľko z voľného času tomu obetuješ?
K technikám, čo sa týka maľby, tak to je akvarel, tempera, sem tam akryl a tuš, rezba, klasika ceruzka, uhlík, suchý pastel. Čo sa týka komixu, ktorý mám teraz v najbližšej dobe v pláne vydávať je to ceruzka – náčrt a dokončenie – fixou. Ďalej sa venujem, teda ako som napísal, tak aj v práci počítačovej grafike, rasterovej aj vektorovej, Veľmi málo aj videá a 3D, ale to som sa naučil len tak zo zaujímavosti, takže tam mám ešte isté medzery. No nebál by som sa pustiť aj do niečoho takéhoto rázu.
A teraz prichádza obľúbená otázka všetkých prehnane sebakritických ľudí 😀 Vyprodukoval si už niečo na čo si (bol) naozaj hrdý?
No hrdý som určite na moju maturitnú prácu, jednak preto, lebo som sa dostal k lakovaniu, nie celého ale len kapoty auta, ba dokonca sa mi to aj podarilo, si myslím. Ako komplexná práca, teda plus book, plagát, varianty a podobne. Myslím, že tu nie je dôvod nebyť hrdý.
Vieš si predstaviť, že by si dostal ponuku, vytvoriť niečo podľa cudzej predstavy a ten človek by ti nedovolil do toho vložiť nič svoje. Vedel by si sa s tým popasovať alebo by to nepripadalo do úvahy?
Vážne nemám rád, keď mám niečo spraviť pre človeka, čo má jasnú predstavu, ale nenechá si poradiť. Viem si predstaviť, že by som pre niekoho spravil niečo, čo nemá s mojím štýlom nič spoločné, ale zase nebudem pre neho robiť nejaký šmejd kvôli tomu, že si nedá poradiť. Takže nakoniec asi by som do toho musel nejak zasiahnuť, už z princípu, že si niekto objednal mňa a moje služby.
A nakoniec moja obľúbená otázka… Cítiš už pomalinky nejakú profesionálnu deformáciu?
Ako deformáciu určite považujem moju kritickosť ku všetkému, čo sa týka estetiky. To znamená, že viem dosť odvážne skritizovať niekoho outfit, viem, znie to divne na chlapca, čo nosí všetko dotrhané a čiernu ladí s ďalšou čiernou, potom napríklad komentujem a teda častejšie kritizujem interiéry bytu, keď k niekomu prídem na návštevu a mnoho ďalších vecí a situácií. Je to taká horšia deformácia, keďže niekedy vyzniem hodne drzo a nemiestne. Ďalšia vec je, že nekompromisne sledujem reklamné plochy, plagáty a reklamy v TV a na nete. Sám neviem, prečo to robím, lebo sa väčšinu len rozčúlim.
Dúfam,že sa Vám článok páčil a samozrejme Tiborovi prajeme nevyčerpateľnú inšpiráciu a chuť do práce 🙂
Ak vás článok zaujal,môžete si prečítať aj niečo staršie
Umenie očami Seničanov #3 – Veronika Polakovičová
Umenie očami Seničanov #2 – Klára Štefanovičová
Umenie očami Seničanov #1 – Erika Filková
