Aj keď Senica jednoznačne nepatrí medzi tie najväčšie mestá, v jej útrobách sa skrýva množstvo zaujímavých ľudí, ktorých by sme ti chceli v najbližšej dobe priblížiť. Jednou z nich je určite aj 19-ročná umelkyňa, vystupujúca pod umeleckým menom Rei Lilith, ktorá býva len kúsok odo mňa a nebyť sledu náhod, o jej tvorbe by som sa nikdy nedozvedel. Rei totiž tvorí diela netypické pre naše končiny, no svoju tvorbu neškatuľkuje len na jedno odvetvie, čo ti mimochodom vysvetlí aj sama.
Mimo okruhu tvojich priateľov ťa ako umelkyňu asi pozná v Senici len málo ľudí. Mohla by si sa nám predstaviť a povedať niektoré základné údaje o sebe?
Volám sa Erika, mám 19 rokov a navštevovala som osemročné štúdium na gymnáziu Ladislava Novomeského v Senici. Kreslím od malička, a od škôlky som začala chodiť na výtvarnú do ZUŠ, kam som chodila dokopy asi 12 rokov.
Každý správny umelec sa musí prispôsobiť dobe a vyvíjať svoju osobnosť. Kedže sa venuješ umeniu od svojich siedmich rokov, tvoja tvorba už určite prešla rôznymi zmenami. Venuješ sa len kresleniu?
Nevenujem sa len kresleniu, ale aj maľovaniu, modelovaniu a vyrábaniu hocakých blbostí od šperkov po prívesky či oblečenie, ale najväčšiu časť môjho tvorenia ešte vždy tvorí kreslenie. Už ako malá som mala vždy rada rôzne charaktery z príbehov/filmov, obdivovala inšpiratívnych ľudí, čo mi vydržalo dodnes a keďže mám dosť bujnú fantáziu, niekedy vymýšľam aj vlastné postavy.
Čo sa snažíš vyjadriť svojou tvorbou?
Moje „verejné“ diela väčšinou nevyjadrujú nič, ale mám radu obrázkov nakreslených šťastných či menej šťastných chvíľkach, v ktorých možno vidieť moje myšlienky a pocity, no takéto výtvory si najradšej nechávam iba pre seba.
Máš nejaké úspechy, ktorými by si sa chcela pochváliť? Dostali sa niekedy tvoje diela na rôzne výstavy alebo súťaže?
Počas navštevovania ZUŠ som absolvovala niekoľko súťaží a výstav, no pomimo som takýmto aktivitám pozornosť veľmi nevenovala. Taktiež som sa pred pár mesiacmi vrátila z Japonska čo beriem samé o sebe ako osobný úspech , keďže Japonsko často inšpirovalo moju tvorbu. Ako aj párkrát na Slovensku aj v zahraničí som kreslila na zákazku, čo všetko považujem za také moje mini-úspechy.
Malo niekedy vplyv na tvoju kariéru to, že si zo Senice? (Či už pozitívny alebo negatívny).
To, že som zo Senice, priamo na moju tvorbu vplyv nemalo, ale pochopenie a celkové vnímanie mojich diel je často dosť negatívne, čo z veľkej časti pripisujem hlavne tomu, že je Senica malomesto a ľudia akoby sa stále riadili pravidlom iné=zlé.
Každý mi dá určite za pravdu, že hudba je neoddeliteľnou súčasťou pri tvorbe. Akú hudbu si ideš?
Haha, tak hudba je asi kapitola sama o sebe, lebo je to pre mňa a moje umenie dosť podstatný prvok. Zo žánrov je to hlavne visual kei (japonský rock/metal), kpop (kórejský pop), rock, filmové a herné soundtracky, ale sem tak si zase pustím aj Lady Gagu, ktorú beriem ako stelesnenú inšpiráciu, takže to je taký veľký mix, ale nepočúvam zase všetko, keďže som dosť vyberavá 🙂 Mojou najobľúbenejšou skupinou je Mejibray, čo je japonská rocková skupina, od ktorej mám veľa CD-čiek, aj na ich koncerte som bola, a som ich veeeľká fanúšička.
Nebudeme si klamať. Senica nepatrí medzi tie najtolerantnejšie miesta pre extravagantných ľudí a nezvyčajných umelcov. Ako ľudia reagujú na tvoju tvorbu, na teba samú?
Ako som už spomínala, ľudia často vnímajú moje diela negatívne, kvôli tematike, či príležitostnému nádychu „temna“, čo vyvodzujem z komentárov kritikov. Nájdu sa však aj takí, ktorí ich obdivujú a páčia sa im, za čo som naozaj vďačná a úprimne ma to teší. Čo sa týka mňa samej, nedávam príliš na názory okolia, no aj tak mi čas od času ľudia darujú ten posudzujúci pohľad, vďaka tomu, čo mám oblečené alebo aký mám make-up, no ja jednoducho vyzerám a obliekam sa tak ako sa sama cítim dobre.
S talentom, aký máš ty, môžeš ešte dosiahnuť veľké veci. Aké sú tvoje ciele do budúcnosti a aká je tvoja motivácia k tomu, aby si ich dosiahla?
Zatiaľ si nie som istá, či sa chcem umením aj živiť, no čo by som určite chcela dosiahnuť je povedomie ľudí, že moje diela stoja minimálne za povšimnutie, že niekto, kto je iný, nemusí byť nutne divný či zlý. Každopádne mojou motiváciou sú tí, ktorí moje výtvory stále obdivujú a vidia v nich to pekné a zaujímavé, pretože pochvala a uznanie sú vždy príjemnou motiváciou k ďalšiemu tvoreniu. 🙂
Ďakujem Rei za rozhovor a dúfam, že sa jej bude dariť minimálne rovnako ako doteraz.
