Seničania v zahraničí #8 „Je tu oveľa menej stresu“ – Lucia Smolinská v Barcelone

Ambicióznu Luciu Smolinskú to vždy lákalo na juh, a tak si po vyštudovaní vysokej školy išla za svojím a presťahovala sa do Barcelóny, kde teraz žije už 4 roky. Ak máš podobné sny, no menej odvahy, možno ťa práve Lucka namotivuje 🙂 Čítaj ďalej a dozvieš sa, ako sa jej v Španielsku darí. 

Najprv prosím ťa opíš ako si sa dostala do Španielska, čo si robila pred tým a prečo si sa rozhodla odísť zo Slovenska?

Do Španielska som chodila pracovať už od osemnástich rokov počas obdobia letných prázdnin ako hotelová animátorka. Každý rok som mala možnosť spoznať iný kút tejto krajiny – prevažne ostrovy. Bola som na viacerých Kanárskych ostrovoch a na Baleárskych ostrovoch. Vždy som sa vracala naspať na Slovensko v októbri kvôli štúdiu na vysokej škole. Po štátniciach som sa však rozhodla do tejto krajiny vrátiť – tentoraz so zameraním sa na pracovnú budúcnosť a tak som si vybrala Barcelonu. Nešlo však o žiadne strategicky premyslené miesto. Jednoducho som tu mala veľa známych za tie roky cestovania a rovnako moje srdce a temperament ma vždy ťahali na juh.

Ako si sa cítila, keď si prišla do nového prostredia? Bolo ťažké prispôsobiť sa Španielskej kultúre? 

Do nového prostredia som prišla s veľkým entuziazmom a plánmi. Ja som človek, ktorý si rád dáva vysoké ciele a hľadá spôsoby ako ich naplniť. Samozrejme som si všetko musela budovať od úplného začiatku – cez bývanie až po prácu, ale to všetko podľa mňa k tomu patrí. Ak niečo dostanete hneď ako na dlani nemá to pre vás takú cenu, ako keď si to musíte budovať sami krok za krôčikom. Španielskej kultúre som sa prispôsobila okamžite, nakoľko som ju poznala už z predošlých rokov strávených v animácii. Vedela som do čoho idem a nemala som problém ani jazykový ani kultúrny. V čom som sa prispôsobila asi najviac bola španielska gastronómia. Konzumuje sa tu denne na kilá čerstvá zelenina, ovocie, jedlo sa dochucuje olivovým olejom, používajú sa mnohé kombinácie rôznych korenín atď. O tejto oblasti by som asi básnila aj na niekoľko strán, každopádne v tomto smere išlo o pozitívne a bezproblémové prispôsobenie sa 🙂

Ďalšia otázka zaujme najmä tých, čo baví móda, keďže pracuješ v módnom priemysle. Prezradíš mi niečo viac o tom, čo robíš?

Áno, pracujem pre módnu značku MANGO v projektovej časti exportu. Som v tejto branži už tri roky. Mojou hlavnou náplňou práce je vytvárať portfóliá pre franchisee klientov – dohodnúť vhodné podmienky pre vstup značky do danej krajiny, nakoľko každá má isté obmedzenia čo sa produktu týka, ceny, dopravcov a pod. Pracujem s mnohými informačnými databázami a programami a vytváram návrhy na implementáciu nových zložiek pre tú-ktorú krajinu. Každopádne toto vysvetelnie je len veľmi okrajové, nakoľko moja práca je veľmi variabilná v závislosti od požiadaviek každého klienta a jeho budgetu. Väčšinu svojho pracovného času rozprávam paradoxne anglicky, nakoľko oblasti na ktoré sa špecifikujem sú okrem Európy najmä krajiny Ázie a Stredného Východu.

Senicanka Lucia Mango

Senicanka Lucia v praci

Aký máš vzťah k móde? Chcela si vždy robiť v tejto oblasti?

Vzťah k móde mám asi ako každá žena vysoko pozitívny. Nemyslím si, že som nejaký maniak a za každú cenu musím mať každý nový výdobytok, i keď je pravda, že u nás v spoločnosti máme veľmi veľa výhod čo sa nákupov týka, a tak v mojom šatníku možno nájsť vecí so štítkom, nenosené, i keď kúpené pred pol rokom. Často tak nosím modely vždy ob-sezónu 🙂 Veľké percento môjho oblečenia teda tvorí práve MANGO, no obľubujem aj iné značky a ak na niečom naozaj uletím, tak sú to kabelky od Ralpha Laurena a Michaela Korsa. Neviem či som plánovala prácu v módnej oblasti, skôr to vnímam ako spojenie príjemného s užitočným.

Ako vyzerá tvoj bežný deň?

Bežný deň je väčšinu času dňom pracovným. Začínam o deviatej ráno a končim o siedmej večer. Tu by som rada podotkla, že ide o bežný pracovný čas v Španielsku s hodinovou prestávkou na obed. Po práci trikrát v týždni chodím cvičiť. Často stíham aj večere s priateľmi, nakoľko hodina večere je o deviatej. Čo sa týka víkendov, čas trávim mimo mesta – v lete chodíme k moru a v zime zasa na lyžovačku do Andory.

Senicanka Lucia v Barcelone

Senicanka Lucia Spanielsko

Okrem práce máš čas aj na oddych? Čo robíš vo svojom voľnom čase?

Ako som už vyššie spomínala, náš pracovný čas je naozaj náročný a táto práca si vyžaduje veľa oddanosti – často aj na úkor osobného života. Mojím oddychom je prevažne cvičenie/ fitnes. Mám osobného trénera, ktorý je okrem svojej odbornosti aj skvelý človek a vždy mi tréning naplánuje podľa môjho aktuálneho statusu, čiže keď cvičím aj oddychujem a načerpávam tým energiu. Okrem toho sa veľa víkendov zúčastňujem dobročinných eventov organizácie SOŇAR DESPIERTO pre deti z detských domov a zo sociálne znevýhodnených rodín, ktorej som aktívnou členkou a ktorá mi umožňuje byť súčasťou dobrovoľníckej činnosti. Ak mám času nazvyš, trávim ho vonku s priateľmi alebo si prečítam nejakú dobrú knihu.

Senicanka Lucia Barcelona

Južanskí ľudia sú známi svojím temperamentom a viac lážo-plážo prístupom. Čo ti viac vyhovuje? Slováci či Španieli?

Ťažko povedať. Ja samú seba považujem za veľmi temperamentnú a v práci často krát oveľa viac ako moji španielski kolegovia, ktorí sa ma vždy pýtajú, či nemám korene na juhu 🙂 No je pravda, že Španieli majú na všetko veľmi veľa času a to je v kombinácii s mojou netrpezlivosťou občas silná káva. Čo mi vyhovuje viac, neviem povedať, ale priznám sa, že postupom času sa zo mňa stáva flegmaticky temperamentná Slovenka 🙂

4 roky je celkom dlhá doba.  Máš pocit, že už si domáca či sú stále nejaké veci, s ktorými sa nestotožňuješ?

Asi nie, nikdy som nad tým takto nepremýšľala, či som domáca alebo nie. Do miestnych katalánskych tém sa nemiešam, čiže tým pádom sa stotožňujem asi so všetkým. Veľa známych zo Slovenska sa ma pýta, či mi nevadí taká dlhá pracovná doba, ale Španielsko má nastavený biorytmus celkom inak ako Slovensko, čiže čas je zadelený iným spôsobom. Väčšinou pracovný čas začína medzi deviatou alebo desiatou – končí o siedmej až ôsmej ale všetko naokolo je otvorené až do pol desiatej a oficiálny čas večere je po deviatej hodine. Ja osobne som s týmto na začiatku mala občas problém, ale akonáhle nabehnete na ich spôsob života, už to ani nevnímate.

Mala si niekedy chuť všetko zabaliť a vrátiť sa späť domov k rodine a kamarátom?

Toto je pre mňa veľmi citlivá otázka, nakoľko ja nežijem v Španielsku s pocitom, že je to len niečo prechodné. Žijem tu, bývam a pracujem – som tu doma. Moja rodina chodí za mnou veľmi často a naopak ja sa snažím ísť domov kedykoľvek je to možné. Srdcom som a navždy budem Slovenka – v určitom smere som patriot, najmä ak príde na otázky o mojej rodnej krajine, ale ako hovorím, pre mňa je aj Španielsko mojím domovom, nakoľko si ho tu vytváram a cítim sa tu tak. Kamarátov mám po celom svete, nielen na Slovensku. V súčasnosti je ich silné zastúpenie najmä v Barcelone. Ale aby som odpovedala na otázku – nie, nechystám sa to tu zabaliť. Nevnímam svoj život tu ako niečo dočasné. Ak si niekde niečo budujete a reálne si robíte plány do budúcna, je potrebné si stáť na sto percent za tým čo robíte, kde ste a ako žijete. Ale človek nikdy nevie a preto sa držím zásady Nikdy nehovor Nikdy!

Čo by si priniesla na Slovensko zo Španielska a naopak, čo ti chýba zo Slovenska tam?

Zo Španielska by som priniesla asi veľa vecí – skutočne by som vedela povedať o tejto krajine mnoho pozitív a zaujímavostí. Mentalita ľudí tu na juhu je celkom iná – veľmi otvorená. Ľudia sa spolu bežne zhovárajú a zabávajú napriek tomu, že sa veľmi nepoznajú. Je tu oveľa menej stresu a každý si žije svojím štýlom, tempom a záľubou. Ľudia vás zbytočne nesúdia a nemiešajú sa do vás, aj keby ste vo vreci na smeti pobehovali po ulici, všimne si vás len minimálne percento ľudí. Myslím si, že toto na Slovensku chýba – odosobnenie sa od okolia a od toho, čo musím a ako by to malo byť … Každý si svoj život plánuje a zariadi v rámci vlastných možností a je dôležité byť predovšetkým spokojný sám so sebou. A ešte by som na Slovensko priniesla viac slnka a tepla 🙂

Čo mi naopak tu na juhu chýba sú jednoznačne určité potraviny – v tomto smere sme oveľa väčší puntičkári, čo sa výberu potravín týka. Španieli sú v tomto nenáročnejší a tak napríklad pri výbere čajov narazíte len na zelený, červený a čierny. Veľmi ojedinele aj nejaké lesné ovocie! Túto oblasť mi však kompenzuje moja mamka, ktorá mi vždy prinesie rôzne druhy čajíkov, slovenské keksíky, koláčiky – v ktorých pečení sme podľa mňa úplne suveréne jednotky či iné špeciálne prísady do jedál.

Ďakujem krásne za interview a držím palce do budúcna! 

Ak máš tip na zaujímavé príbehy Seničanov, ktorí sa vybrali do sveta, môžeš nám napísať na redakcia@senicaplus.sk 🙂

————————————————————

Seničania v zahraničí #7 „Žraloky odomňa plávali 10cm“ – Petra Jediná a 9 mesiacov v JAR

Seničania v zahraničí #6 „Platia tu pravidlá džunge“ – Martin Mach a jeho život v Indonézii

Seničania v zahraničí #5 „Žiadna dodávka, v ktorej som sa za pol roka viezla, nemala funkčný tachometer…“ – Nika Luhová a jej semester v Peru

Seničania v zahraničí #4 “Všetko dávalo ďaleko väčší zmysel”- Karol Kovačič a jeho stáž v USA

Seničania v zahraničí #3 “Skoro som sa vieš čo, keď okolo mňa preplávala plutva.” -Ivan Štefek a jeho pobyt Austrálii

Seničania v zahraničí #2 “Možno nedokážeme zmeniť celý oceán, ale tá kvapka stojí za to” – Peťka Nováková a jej dobrovoľníctvo v Etiópii

Seničania v zahraničí #1 “S výnimkou rýchlovlakov a spievajúcich vyhrievaných záchodových dosiek to tam bolo takmer ako u nás” – Jaroslav Kováč a jeho zážitky z Japonska

 

Podpor nás zdieľaním, ďakujeme: