Prípravu brankárov nemôžeme podcenovať

Brankár bezpochyby patrí medzi piliere mužstva a preto sa treba tomuto postu venovať špecifickejšie. Inak tomu nie je ani v hokejovej Senici. Prípravu brankárov v Senici má pod patronátom pán Marcel Barčák, ktorému sme položili zopár otázok práve o tréningovom procese gólmanov.

 

Aké vekové kategórie trénuješ a v akej intenzite?

 

Trénujem brankárov vo všetkých mládežníckych kategóriách. Na tréningy s dorastom, staršími a mladšími žiakmi sa snažím chodiť raz týždenne, pokiaľ nemám pracovné povinnosti. S najmenšími brankármi trénujem častejšie, podľa môjho voľného času.

 

Nie je problém s dostatkom adeptov do brány? Predsa len väčšina mladých chalanov chce strieľať góly.

 

V prípravke je viditeľný celkový nárast detí a myslím si, že nebude problém ani s brankármi.

Ročníky mladších a starších žiakov zasiahol futbalový ošiaľ, ktorý pred pár rokmi v Senici panoval a veľa chlapcov uprednostnilo práve futbal pred hokejom.

Vo vekových kategóriách mladší žiaci a vyššie sú už chalani rozhodnutí, že chcú chytať. Pri malých deťoch im zase dávame možnosť vyskúšať si pozíciu hráča a ak je záujem, tak aj úlohu brankára.

 

Nedostatok detí trápi určite viac klubov. Myslíš, že je to finančnou náročnosťou hokeja?

 

Sám neviem. Často mám pocit, že finančná náročnosť hokeja je už roky zaužívaný strašiak.

Samozrejme netvrdím, že hokej je zadarmo, ale každý krúžok niečo stojí. Vždy je to na rozhodnutí rodičov.

Jedna vec je finančné zaťaženie rodinného rozpočtu športom a druhá zase obetovanie voľného času, či už zo strany dieťaťa alebo rodiča.

 

Príde malý chlapec na tréning už s tým, že chce byť brankár?

 

Nájdu sa aj takí, ktorých to do brány ťahá už od prvej chvíle. Iných zase láka zvedavosť.

K dispozícii je klubová výstroj a chlapci, ktorí majú záujem, si úlohu brankára môžu skúsiť. Ak sa im to zapáči, pokračujú v chytaní ďalej a ak nie, pokračujú ďalej ako hráči.

Tretiaci a štvrtáci hrajú hokej v tretinách, takže obaja brankári odchytajú celý zápas. Takto sa môže cez sezónu vystriedať viac detí a nakoniec sa to utrasie.

 

Skôr mali brankári v Senici možnosť trénovať na brankárskych tréningoch. Prečo ste od tohto konceptu upustili?

 

Tento koncept by v momentálnych podmienkach nebol príliš efektívny. Trénovaniu brankárov sa venujem sám a nebolo by možné pracovať so všetkými chlapcami rovnako.

Predsa len tréningové potreby pri tretiakovi sú úplné iné ako pri dorastencovi. Takže sme brankárske tréningy pretavili do súčasnej podoby.

 

Aký je teda rozdiel pri trénovaní jednotlivých vekových kategórií?

 

Malé deti sa učia najmä korčuľovať vo výstroji a základnú orientáciu v bránke. Čím sú chalani starší, tým sa priamo úmerne zvyšuje aj náročnosť tréningu.

Príprava brankárov je rovnako dôležitá ako príprava hráčov a netreba ju podceňovať. Ak nie je tréning optimálny už od útleho veku, brankári si osvoja rôzne zlozvyky, ktoré sa v neskoršom veku už odstraňujú ťažšie.

 

Ako reagujú chalani na túto formu prípravy?

 

Na chlapcoch je vidieť zápal a zlepšenie výkonnosti. Tento individuálny prístup sa podľa mňa osvedčil.

Určite ich to baví viac ako keby mali každý tréning stáť v bráne a chytať puky takpovediac na náhodu.

Niekedy si dám celú výstroj aj ja, o to je to pre chalanov zaujímavejšie. Zaznamenal som pozitívne ohlasy na takéto tréningy aj od rodičov. Takže si myslím, že ideme správnou cestou.

 

Čo hovoríš na premiérovú sezónu A-mužstva, ktorého si súčasťou aj ty?

 

Mužstvo sa dalo dokopy v podstate za dva týždne bez nejakej letnej prípravy. Možno boli väčšie očakávania, ale určite ju nehodnotím zle.

Bola to prvá sezóna, z ktorej sa môžeme poučiť my hráči a rovnako aj vedenie klubu. Fungujeme na amatérskej báze, vo svojom voľnom čase, vo svojej výstroji a podobne. Uvidíme, čo prinesie budúci ročník.

 

Ďakujeme Marcelovi Barčákovi, že si našiel čas odpovedať na naše otázky a ozrejmil proces prípravy brankárov v Senici. Prajeme mu veľa šikovných zverencov a minimálne takú radosť z trénovania ako doteraz.

Podpor nás zdieľaním, ďakujeme: