Dnes by sme radi predstavili šikovnú výtvarníčku Michalu Kraicovú – KraicArt. Pochádza z Brezovej pod Bradlom, ale Základnú umeleckú školu pod vedením p. profesora Štefana Ortha navštevovala v Senici. Profesijný život ju odvial ďalej od umenia, no napriek tomu sa umeniu oddane venuje každý deň. Všetko sa začalo kreslením na steny v jej izbe a najmä do maminých kuchárskych kníh :D.
‘‘ Môj život sú moje kresby, je v nich život a ten mi nikto nikdy nevezme‘‘ . Tieto slová Mišku motivujú v jej tvorbe a dávajú jej silu prekonať životné prekážky.
Ahoj Miška, povedz našim čitateľom niečo o sebe, ako si sa dostala k umeniu a aké máš umelecké vzdelanie?
Umenie pre mňa zohráva signifikantnú rolu už od detstva. Moje prvé výtvory som cielene vložila do maminých kuchárskych kníh. Časom mi to však nestačilo a prešla som na maľovanie stien v izbe, čo skončilo chvalabohu papierom. Vždy som však túžila chodiť na výtvarnú výchovu a ako dieťa ma moji rodičia v tom značne podporovali. S nástupom do prvého stupňa ZŠ som začala chodiť do ZUŠ Brezová pod Bradlom, ale na iba individuálne hodiny kreslenia. Do ZUŠ Senica som prešla počas strednej školy, kde som sa zdokonalila v rôznych technikách a celkovom umeleckom rozvoji pod vedením pána profesora Štefana Ortha. Mojím snom bolo vždy študovať umenie, či dizajn alebo propagačné výtvarníctvo. Na strednú Umelecko – remeselnú školu, kde som mala študovať dizajn šperkov ma síce prijali, ale nakoniec ma vietor zavial do iného odvetvia. No napriek tomu sa stále venujem umeniu ako hobby ( kreslenie, maľba, grafická kresba atd.).
Každý umelec prechádza vo svojej kariére určitým vývojom. Ako to bolo u Teba?
V prvom rade nemám žiaden umelecký titul, ale aj napriek tomu sa umeniu stále venujem popri práci. Čo sa týka môjho umeleckého vývoja, tak už od detstva som stále kreslila, tvorila a hlavne som bola pre to vždy zapálená. Samozrejme po strednej škole, ukončení výtvarných hodín, na ktoré som pravidelne chodila som mala dlhšiu pauzu v rozmedzí 2 rokov. Začala som veľa cestovať a potrebovala som určitý čas aj sama pre seba ako študent a hlavne mi chýbala inšpirácia, motivácia v oblasti umenia. Nemohla som chytiť ani ceruzku do ruky, nemala som chuť… Z časti som sa aj hnevala sama na seba a známi, rodina sa ma pýtali, čo sa stalo? …a potom to prišlo, jeden večer počas môjho štúdia v Portugalsku. Znova som v sebe našla a zapálila túžbu tvoriť. Odvtedy som si na cesty vždy brávala skicár a od farieb som prešla na fixky a začala som s grafickými kresbami fixkami, ktorým sa venujem doposiaľ. Ako sa tak spätne pozerám, všetko zlé bolo na niečo dobré, nápady sú o čo raz intenzívnejšie a užívam si toto obdobie.
Čo je pre Teba inšpiráciou pri tvorení?
S touto otázkou sa často stretávam. Pre mňa je život o momentoch. Každodenne mi prináša istý typ inšpirácie. Aby som však bola presnejšia, často sa na moment zastavím. Poobzerám sa okolo seba a vtom upúta moju pozornosť nejaký predmet alebo ľudia, ich gestá alebo ma zaujme ich rozhovor a v tom momente sa mi všetko vizuálne zobrazí v abstraktnom ponímaní a dokážem ten moment naplno precítiť. Je to úžasný pocit plný eufórie.
Ako vznikajú Tvoje obrazy? Akú používaš techniku? A aký štýl vlastne prezentuješ?
Ako som už spomínala, moje obrazy, kresby vznikajú na základe mojich osobným impresií, pocitov, odzrkadľujú môj život, unikátne momenty.… Vyskúšala som viacero techník, cez maľby temperovými, akrylovými, akvarelovými farbami až po kresbu pastelovými, giocondou, uhlíkom atď. Cestovanie ma priviedlo na praktickejšiu formu (v zmysle prenosu a skladovania) a to kresbu perom, ceruzkou a fixami. Páči sa mi celkový akcent a kontrast, ktorý sa s nimi dá vytvoriť v rámci kresby. Samozrejme po dlhej dobe by som sa rada opäť vrátila aj k maľbe akrylovými a temperovými farbami.
Štýl ktorému sa venujem je abstraktná kresba a maľba. Zbožňujem kresliť a maľovať na čierny podklad, ktorý mi dáva nekonečný priestor možnosti pre farebný kontrast.
Čo by si odporučila výtvarníkom, ktorí práve začínajú a hľadajú sa?
Nebáť sa žiť a tvoriť tak ako to cítite. Veriť si a tvrdo na sebe pracovať. Keď som prvý krát prišla na prijímacie skúšky so skicárom plným mojich prác k pánovi profesorovi Orthovi, povedal mi: ‘‘ Áno, je tam 10% talentu a 90% driny.‘‘ Ak máte kúsok talentu, chuť a odvahu, tak sa nebojte tvoriť a hlavne sa nenechajte nikým odradiť, veď ste to predsa Vy, ktorí držia, či už ceruzku alebo štetec v ruke.
V krátkosti aké sú Tvoje úspechy? Výstavy, súťaže…
Už počas ZŠ som sa zúčastňovala výtvarných súťaží, v ktorých som viackrát uspela. Medzi 2 najväčšie patrili ( 14 rokov) : Prečo som na svete rád? ( Protidrogová tematika) – medzinárodná súťaž, kde som uspela na 2. mieste a moja práca bola použitá na dizajn tričiek a pohľadníc.
Druhý úspech prišiel o pol roka neskôr v súťaži Talent, Umenie, Kumšt – kde som obsadila 1. miesto a cenu riaditeľa školy (dizajnovo úžitkový predmet).
Neskôr počas mojej návštevy ZUŠ Senica som sa zúčastňovala rôznych súťaží a Plenérov na Morave, kde som získala veľa priateľov, s ktorými sme mali pravidelne Vernisáž spoločných prác počas obdobia 4 rokov.
Po absolvovaní strednej školy mi kamarát Martin Filip navrhol zorganizovať vlastnú výstavu spolu s ďalším kamarátom, architektom Matejom Halinárom, ktorý momentálne pôsobí v Brne. Pod vedením nášho pána profesora v Senici v Záhorskom osvetovom stredisku v roku 2012 sme túto výstavu aj realizovali. Boli to úžasné momenty, na ktoré nikdy nezabudnem, výstava mala veľký úspech. Týmto by som sa zároveň chcela poďakovať aj Martinovi Filipovi za výbornú organizáciu a pevné nervy, ktoré s nami mal :).
Aké sú Tvoje ďalšie ciele do budúcna? Čo by si chcela dosiahnuť?
Toto je otázka, ktorá sa v poslednej dobe často skloňuje v mojom živote. Mám veľa nápadov a cieľov ohľadom umenia, no momentálne pracujem na novej kolekcii s názvom ZOO, ktorá bude na väčšie formáty A2, A1 a bude odzrkadľovať svet očami zvierat v abstraktnom ponímaní.Veľmi sa teším z novej FB stránky, ktorú budeme postupne zdokonaľovať, ako aj oficiálnu webovú stránku, ktorá sa dokončuje. Rada by som premietla svoje návrhy do dizajnovej formy v rámci oblečenia, ale to je ešte na dlhšiu debatu. Každopádne, som viac naklonená týmto smerom, takže uvidíme, čo prinesie blízka budúcnosť.
Kde by si ľudia mohli pozrieť Tvoju tvorbu najbližšie?
Posledná výstava, ktorá sa uskutočnila v Záhorskom osvetovom stredisku, v Senici sa konala pred 8 rokmi, kedy som vystavovala s Matejom Halinárom. Veľmi rada by som si to po rokoch zopakovala a prezentovala ako aj svoju, tak našu spoločnú tvorbu. Dúfajme, že sa nám to čoskoro podarí, či už v rámci okresu alebo v Bratislave, kde momentálne žijem a pôsobím.
Čo sa týka mojej tvorby, tak všetky kolekcie sú dostupné na FB stránke: Kraicart ako aj na Instagrame: Michala_Kraicart, kde si môžete pozrieť najnovšie práce ako aj už hotové kolekcie.
Ako by si zhodnotila svoju tvorbu?
Veľakrát si dávam otázku, či som niečo stratila tým, že som nešla na umeleckú školu a profesionálne študovala umenie ako odbor. Pre mňa je umenie niečím, čo rada vyjadrujem, čo cítim, ako myslím a odzrkadľujem v ňom svoj život. Nemusíte mať na všetko titul, aby to z Vás urobilo iného alebo lepšieho človeka. Pokiaľ si veríte a pracujete na sebe je podstatné nestratiť samého seba.
