70-násobný slovenský reprezentant vo futsale, 7-násobný majster Slovenska vo futsale, 6-násobný semifinalista futsalovej Ligy Majstrov, 2-násobný najlepší strelec Slovenska na akademických majstrovstvách sveta, objav roka 2007, bývalý mládežnícky reprezentant Slovenska vo futbale, odchovanec vtedajšieho SH SENICA a Seničan Gabriel Bartošek.
Keďže Gabo, sa aj na môj podnet, stal tvárou blížiaceho sa CHALLENGE DAY SENICA, napadlo mi, že by som širokej verejnosti v Senici pripomenul akého veľkého a váženého športovca toto mesto má. S Gabom sa poznám snáď od čias, keď ešte môj detský bicykel zdobili dve podporné kolieska a ešte som len začínal chytať loptu a hokejku. Nezabudnem vtedy populárne 16ky-11ky na učňovke, kedy bol samozrejme vždy najlepší strelec a aj brankár a súboje medzi ulicami, keď sme sa hádali, za koho bude hrať Gabo. (vopred bolo jasné, kto vyhrá). Futbal, hokej, tenis – to je to, čo si pamätám asi najviac. Čo chytil do ruky, to mu išlo!
Gabčo, zhrňme v rýchlosti tvoje futbalové začiatky:
„Začínal som v Senici pod vedením trénera Včelku, neskôr ma trénovali aj tréneri Mindek, Vašíček či Malárik. Zlaté časy. Vždy sme tvorili skvelý kolektív. Chalani ako Lukáš Bajan, Jano Mindek, Ivan Petrák, alebo Tomáš Sloboda tak to boli výborní futbalisti.“
V Senici si patril vždy medzi najlepších a bolo logické, že bol záujem z viacerých klubov a bol čas sa posunúť:
„Áno, na strednú školu som odišiel do Trnavy, kde bola možnosť hrať za miestny SPARTAK a výkonnostne rásť. Aj preto som nastúpil na priemyslovku, kde som študoval Geodéziu a zároveň hral najvyššiu dorasteneckú súťaž. V Trnave ma trénovali viacerí tréneri, z tých zvučnejších mien tréner Jarábek či Fašiang.“
Viem, že si remeslo neopustil, aj napriek sľubne vyzerajúcej kariére futbalistu, a v štúdiu pokračoval aj na vysokej škole v tom istom odbore. Čo Ťa k tomu viedlo?
„Rodičia ma v športe veľmi podporovali, ale vždy boli nastavené určité mantinely. Vzdelanie bolo, síce nie vždy, ale skoro vždy na prvom mieste. Školské povinnosti som musel mať vždy splnené“
Ako si sa dostal k futsalu?
„Išli sme na turnaj technických vysokých škôl do Prahy, kde som „celkom“ zahral a tam si ma všimli ľudia z jedného mužstva najvyššej slovenskej súťaže a pozvali ma na tréning. Opäť som sa zapáčil a jednu sezónu som strávil v klube Semic Bratislava. Toto mužstvo sa po roku nakoniec rozpadlo a ja spolu s ďalšími tuším piatimi spoluhráčmi sme dostali ponuku hrať za najznámejší a najlepší futsalový klub na Slovensku SLOVMATIC FOFO Bratislava.“
Ja si Ťa Gabčo, ako futsalistu, pamätám trošku skôr. V Senici si začínal za FC Santos, nie?
„..smiech.. Máš pravdu. Senickú sálovku môžu hrať hráči až od 15tich rokov a mňa učil vtedy Roman Sova náboženstvo a ten mi sľúbil, že hneď ako budem mať 15, pôjdem hrať. Pamätám si, ako som v deň mojich narodenín, ktoré mám na Vianoce, čakal doma a vyhliadal Romana, kedy ma príde zavolať. Otec s mamou nadávali, že sa mam ukludniť a že určite nepríde. Od 1.1 1998 som už hrával sálovku najprv za FC Santos, neskôr za Alchem, Gafex, FI – Stamont.“
Čo teda rozhodlo definitívne v prospech futsalu?
„Keď som nastúpil na vysokú školu, hral som najprv za Lamač tretiu najvyššiu súťaž s ďalšími Seničanmi Jurom Gálikom a Ondrom Pavlákom. V druhom ročníku si ma tréner Horný zavolal do vtedy druholigového ŠKP Devín. Keďže sa vypadlo a tréner Horný ma potom vábil do Senca, čo by znamenalo zase cestovanie a individuálny plán, rozhodol som sa venovať škole a hral chvíľku v Rakúsku. Definitívny zlom nastal v piatom ročníku, keď som mal ponuku od Zlatých Moraviec, ktorú som nakoniec neprijal hlavne kvôli rodine, keďže nás náhle opustil otec a bolo treba trošku viac pomáhať maminke. V tomto roku som sa definitívne rozhodol pre SLOV-MATIC FOFO Bratislava, keďže to bolo schodné so školou, s rodinou a mali sme aj slušné podmienky. Toto je podľa mňa ideálna situácia. Človek nemôže celý deň športovať a ani sa celý deň učiť. Pohyboval som sa tým pádom vo viacerých kolektívoch a keď to trošku škrípalo v škole odreagoval som sa pri futsale a naopak. Taká je životná sínusoida.“
Pamätám si ako sme ako deti rátali kto koľko pozná hráčov z mužstiev práve prebiehajúcich MS v USA v roku 1994. Vedel si vymenovať skoro všetkých 🙂 Ešte stále šport tak podrobne sleduješ?
„V rámci možností, keď mi to čas dovolí. S manželkou Gabikou máme malú dcérku Editku a treba sa venovať aj rodine. Každé ráno si pozriem ako bodovali naši v NHL a samozrejme sledujem Ligu majstrov.“
Máš aj svoj obľúbený tím alebo štýl hry, ktorý sa Ti teraz páči?
„Páčila sa mi Barcelona, Dortmund hral v poslednej dobe parádny futbal. Kto je na vrchole , veď treba sa učiť od tých najlepších, ale taká srdcovka je Manchester United a mužstvo okolo hráčov ako Roy Keane, Ryan Gigs, Paul Scholes.“
Sleduješ aj Slovenský futbal?
„Ale áno, sledujem, od Corgoň ligy, teda od budúcej sezóny už Fortuna ligy až po oblastné súťaže. V tých nižších súťažiach sa človek najviac uvoľní pri tom futbale. Pozriem si starých kamarátov, veď tie kontakty si stále udržujem a vďaka futbalu som naozaj spoznal veľa ľudí. Žijem športom v podstate stále a ak je možnosť a čas určite si pozriem zápasy aj naživo či už je to futbal, hokej, hádzaná, alebo volejbal.“
Čo hovoríš na futbal v Senici? Za posledné roky sa tu veľa vybudovalo.
„Neprislúcha mi to hodnotiť. Ale ak smiem, tak by som povedal, že my môžeme byť šťastní, že tu máme človeka, ktorý do toho dáva svoje peniaze. Keď je peňazí veľa, častokrát sú potom horšie medziľudské vzťahy. Čím viac takýchto „bláznov“ do športu je, tým lepšie pre túto spoločnosť. Momentálne športové kluby fungujú len z dobrej vôle športovo zapálených podnikateľov. Treba sa tešiť z toho, čo v Senici pán Levársky vybudoval. Vždy sa nájde niekto, kto bude závidieť a úspech sa na Slovensku neodpúšťa.“
Stal si sa tvárou pripravovaného Challenge Day, čo hovoríš na znovuzrodenie takejto akcie?
„Fantastická akcia a strašne ma mrzelo, že takéto podujatie tu nebolo 15 rokov. Športovali sme na námestí, na futbalku, na zimnom štadióne, v športovej hale. V súvislosti s týmto dňom mi napadlo, že ideálne by bolo, aby Challenge day nebol iba jeden športový deň v roku, ale aby každý deň bol pre každého z nás takým challenge dňom, lebo športovať iba jeden deň v roku nemá význam. Ale je to skvelá akcia na spropagovanie športu a zdravého ducha v tele.“
Foto: www.facebook.com www.challengeday.senica.sk
