Komorná výstava legendy stredoeurópskeho konceptuálneho a postkonceptuálneho umenia, intermedialistu a vysokoškolského profesora. Expozícia zostavená z cyklu malieb (kombinovanej techniky) 80. rokov, na ktorú tematicky nadväzujú diela vytvorené v nasledujúcich dekádach.
Autor, titul výstavy: Peter Rónai POSTCONTEMPORÓNAI
Miesto konania: Foyer Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici, Sadová 619/3
Kurátor: Roman Popelár
Otvorenie výstavy: 29.5. 2026 (piatok) o 17.00
Hudobný hosť vernisáže: Barbora Tomášková
Trvanie výstavy: 29. máj (piatok) – 12. júl 2026 (nedeľa)
Znalci tvorby Petra Rónaia si za takmer 5 dekád jeho pôsobenia na stredoeurópskej výtvarnej scéne zvykli, že tá je nielen zrkadlom postmodernej éry, ale efektívne dokázal reflektovať aj dobu digitálnu. A zdá sa, že aj dnešná – postfaktická, mu vyhovuje. Doba, v ktorej emócie prevažujú nad faktami viac ako inokedy, mu umožňuje hrať sa s významom slov, textov, obrazov…
Výstava POSTCONTEMPORÓNAI patrí v kontexte jeho tvorby k „najklasickejším“.
Mnohé z vystavených diel – prevažne akrylov a kombinovaných techník, sú z 80. rokov, teda z časov, kedy pôsobil na neoficiálnej výtvarnej scéne. Podľa názvu ide o tvorbu nasledujúcu „po (POST) súčasnej (CONTEMPORARY)“ ére, ktorá sa pomyselným oblúkom obracia k mladým rokom, no paralelne na ňu novšími obrazmi nadväzuje. V princípe to len potvrdzuje, že Rónai sa popri deštrukcii obrazu (reálneho aj digitálneho), performatívnych výstupoch a happeningoch, ktoré reflektovali dobové dianie, venoval aj maľbe, koláži a ďalším technikám, ktoré boli hlavne v 90. rokoch 20. stor. považované za prekonané a v podstate „mŕtve“.
Jeho hra so slovom, ktorá spočívala prevažne v negácii pojmov či v deštrukcii tzv. – izmov, ale aj v hre so znakom a symbolom v obraze, sa stala námetom tejto prezentácie.
Popri aktuálne prebiehajúcich výstavách, na ktorých Rónaiove diela participujú (Distorted Image. Kapitoly z počátků videoartu v Dome umění mӗsta Brna, Bang?! Bang! 2 v SNG v Bratislave, Umenie interakcie v Galérii mesta Bratislavy), autor poukazuje, že arzenál jeho diel je obrovský, charakter tvorby hybridný a spoločenský postoj nekonvenčný. Ako sa ešte v roku 2014 vyjadril k vizuálnemu umeniu: „alternatíva sa v priebehu dekád stala mainstreamom a mainstream alternatívou“.
Peter Rónai
sa narodil v roku 1953 v Budapešti. V rokoch 1970-74 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Ján Želibský), v r. 1974-76 na Akadémii výtvarných umení v Budapešti maľbu a grafiku (prof. I. Koczis) a teóriu fotografie. V rokoch 1990-93 pôsobil s Júliusom Kollerom a Milanom Adamčiakom v skupine Nová vážnosť. Je intermediálnym umelcom, na Slovensku považovaný za priekopníka video-artu. Od 70. rokov sa venuje výtvarným presahom – od maľby cez asambláže, koláže, objekty, ready-made, inštalácie, po fotografiu, video, performatívne výstupy… V tvorbe často pracuje s autoportrétom, ktorý sa stáva predmetom jeho manipulácie. Blízke sú mu formy apropriácie a citácie. Prisvojuje si predlohy z rôznych oblastí výtvarného umenia, pracuje s cudzou identitou – zväčša v ironicko-humornej polohe. Je profesorom, v súčasnosti ešte pedagógom a garantom Katedry výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach.
Roman Popelár
Kristína Rambousek: Later Layers / Neskoré vrstvy
Autorka, titul výstavy: Kristína Rambousek: Later Layers / Neskoré vrstvy
Miesto konania: Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici, Sadová 619/3
Kurátorka: Viktória Pardovičová
Otvorenie výstavy: 29.5.2026 (piatok) o 17.00
Hudobný hosť vernisáže: Barbora Tomášková
Trvanie výstavy: 29. máj (piatok) – 12.júl 2026 (nedeľa)
Later Layers (Neskoré vrstvy)
Výstava Later Layers (Neskoré vrstvy) nadväzuje na staršie práce Kristíny Rambousek, v ktorých sledovala kolobeh vody, vlastnosti hornín a minerálov v ich mikročasticiach a sedimentoch alebo symboliku rastlinných spoločenstiev a ľudskej telesnosti. Súznenie pôvodných ekosystémov s človekom, ktorý sa stále vo väčšej miere podpisuje na procese ich deštrukcie, prítomné v pozadí maliarskeho prístupu autorky sa v jej nových dielach posúva do stavu prehodnocovania.
Premýšľa o vrstvách, ktoré sa v priebehu rokov stávajú súčasťou pôdy, ako podložia ďalšieho života, a ktoré sa v posledných (antropocentrizmom formovaných) obdobiach stávajú kontinuálne toxickejšími. Môžu predstavovať vrstvy svetov či realít, ktoré sa stávajú vo svojej fyzickej forme pomaly tlejúcimi fragmentmi odpadu a ruín konzumne orientovaného spoločenského systému, no rovnako formujú pamäť a telá ďalších organizmov alebo bytostí. S odkazmi k post-humanistickým prístupom sa stávame zneisteným spoluaktérstvom v sledovaní archívov sedimentov rozkladu – zozbieraných produktov živočíšneho či rastlinného pôvodu alebo čiastočiek farebných pigmentov, obsiahnutých vo veľkoformátových akvareloch.
Tie spoločne formulujú prostredie nového časopriestoru, ktorý apeluje na prehodnotenie pokrivenej optiky človekom definovanej hierarchie a prístupov k viac-ako-ľudským bytostiam alebo krajinným oblastiam a priznáva potrebu medzidruhovej spolupráce a koexistencie.
