Mladí Seničania sa v posledných týždňoch mobilizujú!
Je naozaj tak dôležité umiestniť plánované senické múzeum do budovy, ktorá síce bola postavená na tento účel, ale posledné štyri roky je využívaná hlavne mládežou a deťmi? Napriek všeobecnému nesúhlasu zo strany mládeže, zastupiteľstva a rodičov sú ľudia, ktorí s nápadom súhlasia?! Jediným vysvetlením je asi len fakt, že títo ľudia nemajú s DAVom osobnú skúsenosť. My máme.
Doxycycline hyclate 100mg coupon contains the following active ingredients: Clomid is https://setuay.pl/92204-tadalafil-abz-5-mg-84-stück-kaufen-6875/ available in two strengths, tid (3mg/ day) and tid (5mg/ day). Doxycycline is a molecule used to treat acne and bacterial infections in the body.
The drug sildenafil is sometimes taken with another drug to treat erectile dysfunction. It is not known if the medicine http://iusevillaciudad.org/82321-where-can-i-find-paxlovid-near-me-68393/ will cause side effects or birth defects in the baby. I'm in the first trimester of my pregnancy, so my hormones are out of whack, and i'm not making an effort to feel my best.
Pred štyrmi rokmi Mesto ponúklo do správy CVČ minimálne využívanú, chátrajúcu, budovu DAVu, ktorá bola opustená už niekoľko rokov a mala pochybnú povesť. Stonožka sa hneď pustila do upratovania a brigád, ktoré sa tiahli celé mesiace. Podarilo sa osloviť desiatky dobrovoľníkov z radov študentov stredných a základných škôl, členov a bývalých členov Študentského parlamentu, záujmových krúžkov, rodičov a širokej verejnosti, ktorí sa s nadšením pustili do vypratávania, maľovania, nekonečného čistenia, opráv, ale i nakupovania, zháňania sponzorov. Robilo sa vo voľnom čase, cez prázdniny, cez víkendy aj po škole. Aj my sme sa zúčastnili väčšiny brigád a budova nám prirástla k srdcu. Nie len priestory, ale aj komunita ľudí, ktorí sa tam začali pravidelne stretávať. My, ako vtedajšie zamestnankyne CVČ, sme mali na starosti časť prevádzky DAVu a novovzniknutý krúžok „Spoločenská herňa pre mládež“, ktoré umožnili zmysluplné využitie voľného času namiesto toho, aby sa mladí bezcieľne potulovali po uliciach, krčmách a diskotékach. Mohli si tu zahrať biliard, stolný futbal, šípky, ping-pong, spoločenské hry, uvariť si čaj v zime, zohriať sa, sedieť v pohodlných kreslách a len tak sa rozprávať, hrať na gitare, či robiť projekt do školy. Spoznali sme nových ľudí, ktorí sú našimi priateľmi doteraz a študujeme spolu v Brne a Bratistalve. Aj keď sa už v DAVe stretávame len na diskusných večeroch a brigádach, vďačíme mu za túto príležitosť. A milujeme to tam stále.
I mnohé Stonožkine krúžky sa konečne mohli presunúť do väčších priestorov – tanečné prípravky, mažoretky, hip-hoperi, breakeri, thai box, dramatický krúžok Ľudovček, stolný hokej, ping-pong a mnoho ďalších.
A podujatia? Pre tie bol a je DAV ako stvorený. Dokonca i s prenocovaním, ako napr. Strašidelná noc či Pyžamová párty. Tie bývajú už 2 dni po vyhlásení „vypredané“. Obľúbené a maximálne navštevované bývajú každoročné detské karnevaly, Valentínska párty, spoločenské stretnutia pre deviatakov a piatakov – DAVY v DAVe, mládežnícka Improliga, koncerty začínajúcich kapiel, ale i filmové, diskusné a literárne večery, besedy s osobnosťami, návrhárska súťaž – Model i ostatné výtvarné či fotografické výstavy, Gitarové večery, športové turnaje, X-box show, hip-hopový večer, ale i školské súťaže, zasadnutia študentského parlamentu, spoločenské stretnutia skupiny Sonny, dokonca mestské tábory CVČ, nácviky divadelných predstavení CVČ, či rozmanité podujatia Materského centra pri CVČ. Priestory využívajú ako „azyl“ i nematuritné triedy počas maturitného týždňa, či počas branných cvičení. Stredné školy využívajú DAV na nácvik stužkovej slávnosti a imatrikulácií a mnohé triedy tu mávajú vianočné večierky a deviatacke rozlúčky (samozrejme cez deň a s pedagógmi).
Pred DAVom to boli a sú známe akcie ako Dni detí, Dni dobrovoľníkov, Dni Zeme, Dni otvorených dverí, Svetlonosenie, Street art, Proti šedým múrom, atď.
A to je len zlomok toho, čo všetko by DAV mohol ešte v budúcnosti ponúknuť.
DAV si tiež mimoriadne obľúbili i senickí hasiči, DOMKA, OZ Element a najmä senické hudobné kapely. Pretože súčasťou DAVu je kinosála s výbornou akustikou. Muzikanti tu majú svoj raj, skúšajú, tvoria, nahrávajú, je to výborná alternatíva garáží a pivníc.
Podľa slov pána Primátora bude činnosť DAVu zachovaná, dokonca až „vylepšená“, ale zároveň ponúkol na túto činnosť priestory bývalej BILLY, poprípade suterén DK Senica, ktoré však bude treba opäť opraviť a investovať do toho nemalé úsilie. Nevieme si však predstaviť, že by sa všetky podujatia mohli odohrávať medzi exponátmi múzea. Expozícia nemá byť stála, exponáty sa majú obmieňať a archivovať, ale v DAVe je minimum priestorov, ktoré by mohli slúžiť ako archív. Myslíme si, že v Senici je dostatok iných objektov, kde by mohlo byť múzeum.
V DAVe sme spoznali nových ľudí, našli nové priateľstvá, zažili veľa zábavy, zúčastnili sa mnohých podujatí či už ako návštevník, alebo ako spoluorganizátor, strávili sme tu hodiny a hodiny upratovaním a zveľaďovaním, a bolo by nám veľmi ľúto, keby si toto všetko nemohli prežiť ďalšie generácie študentov a detí.
Magdaléna Trubanová (študentka pedagogiky, Masarykova Univerzita Brno)
Ani ďalším mladým ľuďom nieje osud DAVu ľahostajný:
František Pisarovič (študent marketingovej komunikácie, UK Bratislava):
„Zámer mesta vytrhnúť budovu DAVu zo správy Centra voľného času v Senici a pretvoriť ju na mestské múzeum ma zasiahol nielen ako člena jednej z kapiel, ktoré budovu aktívne využívajú. Je to vskutku multifunkčný priestor, preto jeho premena na mestské múzeum by musela prebehnúť až nerealisticky sofistikovane, aby som si povedal niečo v zmysle: „Hej, tak to som ochotný prekúsnuť.“
No netreba zabudnúť na fakt, že Centrum voľného času vynaložilo veľa úsilia na prerod priestoru do závideniahodného stavu, v ktorom je teraz. Pod vedením pedagógov z tejto inštitúcie nastal pozorovateľný rozmach ako na objekte samotnom, tak i v jeho okolí. A neprestane ma tešiť, keď vidím DAV naplnený baviacou sa omladinou od útleho veku až po teenagerov – i keď nám to v štúdiu niekedy komplikuje akustiku.
V DAVe je zriadené aj kompletne vybavené nahrávacie štúdio M. K. production. Nejaký čas trvalo, kým sa priestor prispôsobil a začal skutočne fungovať ako celok. Stálo – a stále stojí – za tým neuveriteľné množstvo pomaly a s citom investovaného úsilia a času viacerých organizácií a jednotlivcov. Nemôžem sa ubrániť pocitu, že voči spomenutým mi zámer mesta príde trocha nefér.
Ale i keby nebol. Naozaj chceme zbytočne zasahovať do niečoho, čo funguje?“
Bc. Lýdia Rosová, bývalá členka ŠP (Vysoká škola ekonomická v Praze):
„Dať DAV do rúk CVČ bol veľmi dobrý nápad. Dobrovoľníci si ho sami vo voľnom čase zveľadili a to, čo sa im zo starej budovy podarilo vytvoriť, je úžasné. Z DAVu spravili miesto stretnutia a oddychu detí aj študentov. Preto je celkom škoda im to vziať a prerobiť DAV znova na múzeum.“
Filip Nosko, bývalý podpredseda ŠP (Lekárska fakulta, Masarykova univerzita Brno):
„Azda pre každého človeka je zvláštnym zadosťučinením pocit toho, že prispieva k niečomu, čo je väčšie než on sám. Rád si to hovorím vždy, keď spomínam na čas, ktorý som venoval Študentskému parlamentu – čas, ktorý z veľavýznamnej časti patril snahe obnoviť ducha DAVu, budovy, ktorú si väčšina z nás ešte vie vybaviť ako chátrajúcu, takú, do akej naše kroky len ťažko môžu zablúdiť. Byť svedkom toho, ako sa z DAVu stalo nielen útulné útočisko mladých, ale aj liaheň ich úžasných nápadov a výborná živná pôda pre ich realizáciu, bude pre mňa navždy fascinujúce. Nie som expertom na život a tvorbu Laca Novomeského, viem ale, že prieť sa z jeho významom pre Senicu a s potrebou udržiavať jeho odkaz nažive, je márne. Dovolím si však povedať, že sám Novomeský by bol vskutku hrdý na to, že budova spojená s jeho menom slúži práve tomuto účelu. A bol by nesmierne rád za každé rozhodnutie, ktoré by umožnilo nadšeným dobrovoľníkom realizovať spoločný sen – lepšie prostredie pre život nás všetkých.“
Monika Kolényová, bývalá podpredsedníčka ŠP, bývalá členka Komisie pre mládež (Prírodovedecká fakulta, Masarykova univerzita Brno):
„Prečo by pamätné dosky, sochy či kroje mali byť ukryté stále niekde v pivniciach? Myslím si, že by sme konečne mali začať s budovaním hrdosti k Senici.“ a ,,keď k nám príde návšteva, nemáme jej čo ukázať“ – toto sú slová pána primátora. Moja otázka znie: Máme teda do pivníc presunúť mládež (navrhovaný suterén DK)? A nie je najlepšia reprezentácia mesta vziať návštevu do DAVu, tak ako funguje dnes, a povedať: „Toto si naša mládež vybudovala (s našou veľkou podporou) sama, sama si to udržiava a zveľaďuje, sme na nich hrdí?“
Martin Mudroch, bývalý člen mládežníckeho klubu v DAVe (Univerzita Komenského v Bratislave):
„Ked sa už rozhodlo, že Senica potrebuje múzeum, nechápem prečo sa vôbec uvažuje nad budovou ako je DAV. Prečo nejaký odborník analyzoval len budovu DAVu a nie napríklad aj mlyn v Čáčove alebo iné budovy. Argument, že DAV bol postavený ako múzeum mi príde tragický a komický zároveň. Rovnako aj mnohé iné, ktoré odzneli na zasadaní mestského zastupiteľstva. Slová pána primátora: “Ja nevidím problém, aby tam niekto mohol vyvíjať činnosť a popritom tam boli exponáty z mesta.” Ja osobne si teda neviem tak celkom predstaviť tanečne krúžky alebo thai-box medzi exponátmi. Taktiež mi medzi exponáty veľmi nezapadá biliardový stôl. Pre podujatia ako improliga, gitarová párty, karneval a mnohé iné by múzeum asi tiež nebolo vhodným miestom. Prečo vyhánať mládež niekam do sklepa, keď sú k dispozícii iné budovy, ktoré sa nevyužívajú. Verím, že nie som ani z ďaleka sám, čo nevidí žiadny zmysel v tom, prečo sa nad budovou ako DAV vôbec uvažuje. Keby sa chce, kľudne by múzeum mohlo byt napríklad v Čáčove a všetci by boli spokojní.“
Dušan Konečný, graffiti výtvarník Senica:
„Nezabúdajme na historické korene, ktoré u nás zapustil LACO NOVOMESKÝ. Zakladateľ AVANTGARDNEJ skupiny DAV, a predovšetkým pán umelec a tvorca.. Čiže si myslím, že DAV sa drží na správnej ceste za rozvojom detí a mládeže. Bol by na to hrdý. A múzeum? Hlúposť… ako bolo povedané: Senica má budovy, v ktorých by bolo múzeum bezproblémovo realizovateľné. Stonožka a DAV sú skvelo prepojené, iný smer je nie.
Novomeský = DAV = Stonožka! ĎAKUJEM pani Danke Kopeckej!“
Mgr. Silvia Krišáková, zástupkyňa riaditeľky pre 1.-4.ročník ZŠ Sadová v Senici, zakladateľka Materského centra Stonožkine slniečka v Senici:
„V budove DAV-u sa naša senická mládež, detičky ale aj mnohí dospelí v úlohe rodičov či pedagógov udomácnili tak rýchlo, akoby im tieto priestory patrili od samého počiatku…. V DAV-e je cítiť príjemnú, komornú, až rodinnú atmosféru. Z pozície učiteľky môžem len potvrdiť, že DAV sa stal pre našich mladých pojmom, akýmsi druhým domovom. DAV (a ľudia, ktorí v ňom zanietene pracujú) nás vždy prekvapil niečím milým, poučným a zábavným, či už to bolo počas vyučovania, či po ňom. Deti sa tešia na každé jedno podujatie, ktoré im DAV ponúkne a pochvaľujú si aj pedagógovia. No nie je to úžasné, že sa nám deti netúlajú, ale stretnú sa pod jednou strechou a navyše pod ochranným krídlom dospelého zamestnanca CVČ? Dokonca aj naše malé slniečka z materského centra si tu už našli svoje miesto! Aj ako matka hudobníka, ktorý keď v piatok príde z internátu, zhodí tašky, rýchlo sa naje a beží do DAV-u, ktorý sa mu úplne vážne stal druhým domovom (čo ma, pravdaže občas aj rozčuľuje J ). Som však spokojná, že sa mi netúla, ale možnosť stretnúť sa tam s kamarátmi pri tvorivej činnosti ho naopak napĺňa a dáva mu pocit, že je užitočný…. A na záver sa pripájam aj ako dobrovoľníčka. Spolu s našimi žiakmi sme s nadšením a radosťou pomáhali pri pretváraní DAV-u. Maľovali sme sklenené okienka, čistili miestnosti doslova od stropu po podlahu. A veľmi sme sa spolu tešili. Z toho, že budujeme niečo, kde sa budeme stretávať pri úžasných akciách, kde bude vládnuť pohoda a spontánna radosť. Neberte mladým DAV. Skúsme spolu porozmýšľať nad citlivým prepojením histórie mesta a života súčasnej mládeže. Určite sa to bude dať. Stačí len chcieť. Spýtajme sa mladých, oni majú skvelé nápady!“
Mgr. Jana Holoďáková (Okresný úrad Senica, za rodičov detí navštevujúcich CVČ):
„Deti sú naša budúcnosť. Aj to akým spôsobom umožníme deťom tráviť voľný čas , má pre nich veľký význam a môže ich výrazným spôsobom posunúť dopredu a v dnešnej uponáhľanej dobe pozitívne ovplyvniť . Teším sa z toho, že CVČ v Senici týmto spôsobom ovplyvňuje už dlhé roky mnohé deti a mládež. Obdivujem všetkých zamestnancov CVČ koľko úsilia, času a tvorivosti vynakladajú na to, aby naše deti mali vo svojom voľnom čase miesto, kde sa rozvíjajú a kam chodia radi.
Pred štyrmi rokmi dalo mesto CVČ do rúk budovu DAVu. A teraz sa rozhodlo mesto, že si budovu znovu zoberie naspäť a spraví z nej múzeum ? Prečo mesto pred tými štyrmi nevyužilo túto budovu a nevytvorilo z neho mestské múzeum ? Prečo chce mesto pretvoriť súčasné fungujúce miesto na niečo, čo nebude mať také využitie ako v súčasnosti ? Kde sa budú realizovať všetky tie zabehnuté krúžky a rôzne podujatia ? Je pre mesto efektívne začať využívať DAV ako múzeum, do ktorého je potrebné určite ešte vložiť ďalšie finančné prostriedky ? Nemôže mesto na múzeum nájsť iný priestor?
Myslím si, že mesto by malo vytvárať podmienky na to, aby podporovalo už zabehnuté a dobre fungujúce projekty . To napríklad znamená nechať budovu DAVu v dobrých rukách – CVČ Senica. „
A záver ?
… nikto z Mesta sa nebol od januára ani len opýtať, dohodnúť, podebatovať…., tobôž sa unúvať pozrieť, čo CVČ a mládež z DAVu vytvorila.
Skrátka zase v štýle rozhodnutia od zeleného stola.
