Iniciatíva napísať tento rozhovor vznikla v redakcii už pred viac ako pol rokom, ale bol raz jeden zaneprázdnený život, tak sme sa nakoniec s Jojom Belanom, alebo Jefom, ako ho pozná množstvo Seničanov, stretli až posledný májový pondelok v jeho holičstve, keď práve končil svoj bežný pracovný deň a odchádzali poslední zákazníci. Od rozhovoru sme mali, priznávam, rôzne očakávania, no všetky sa nám podarilo prekonať. Vitajte pri sedemnástej epizóde seriálu Podporuj lokálnych.
Začneme takou rozhovorovou klasikou. Ako si sa dostal ku kariére barbera a čomu si sa venoval predtým?
Študoval som na Obchodnej akadémi v Senici, odkiaľ som po maturite odišiel do Anglicka, kde som pracoval 4 mesiace. Vlastne už tam som prvýkrát navštívil barbershop. Odjakživa som sa chcel venovať práci, ku ktorej štýlu patrí okrem inej aktivity aj tetovanie – niečo ako barmanstvo alebo holičstvo. Keď som sa vrátil na Slovensko, zamestnal som sa v senickom Positive, za barom som pracoval asi rok a pol. Tento príbeh už pozná veľa ľudí, ale keď som sa chcel začať venovať niečomu inému a skúšal som kresliť a tetovať, tak som svojej sestre vytetoval na nohu nejakú čiernu machuľu (našťastie to už má pretetované). Po tejto nepríjemnej skúsenosti som hneď predal strojčeky na tetovanie a kúpil si práve tie na strihanie, ku ktorým som mal nejaký ten vzťah už z detsva, keď som sa sám strihal na ježka. Od októbra 2017 strihám v MMG Freedom Barbers.
Čo považuješ za svoj najväčší doterajší úspech?
Za najväčší úspech považujem určite to, že vôbec môžem robiť prácu, ktorá ma baví. S tým samozrejme súvisia profesionálne úspechy – zatiaľ som sa umiestnil na každej súťaži, ktorej som sa zúčastnil. Napríklad v roku 2018 som vyhral titul Barber roka. Zatiaľ sa mi pošťastilo vždy. 🙂
Zaujímavé, že si spomenul šťastie. Myslíš si, že sú tvoje úspechy založené na šťastí?
Vždy k výhre patrí aj šťastie. Záleží od situácie – na svojej úplne prvej súťaži som mal k dispozícii od porotcov modela, ktorý bol naozaj dobrý. Čo sa týka ostatných súťaží, na tie už som si pozýval vlastných modelov, ktorých som poznal a často som ich strihal, preto som poznal ich vlasy a vedel, ako sa s nimi pracuje a čo im svedčí. To už podľa mňa o šťastí nemôžme veľmi hovoriť. Súčasťou úspechu je z rovnakej časti šťastie, talent a tvrdá práca.
Prečo si sa rozhodol podnikať v Senici?
Vedel som, že v Senici pôsobí barber Vlado Závodský a je samozrejmé, že niekoľko tisíc mužov nemôže ostrihať jeden človek. Preto som sa rozhodol, že sa vrátim späť do Senice a chcel som tomuto mestu niečo vrátiť za to, že som tu mohol a budem vyrastať. O niečo sa tu s mojimi kolegami snažíme, čo však ešte nemôžem prezradiť. Je ale pár vecí, čo ma ako podnikateľa v Senici naozaj mrzí.
Ako to myslíš?
Veľmi ma mrzí, že ľudia často hovoria o našich cenách ako o privysokých. Ja si osobne myslím, že to tak nie je, pretože 15€ za kompletný servis, ktorý trvá minimálne 45 minút, je podľa mňa adekvátna cena. Striháme na objednávky, preto má každý klient záruku plnej pozornosti a starostlivosti. K tomu prirodzene patrí celý holičský servis, ako je umytie hlavy, aplikácia rôznych kvalitných a nákladných produktov. Našim klientom ponúkame v cene pri návšteve aj kvalitnú kávu, Joker Energy nápoje a Coolňa limonády. K našej práci a zároveň našim výdavkom patria tiež školenia, kde sa učíme od svetových barberov, ktoré samozrejme nie sú lacné. Robíme to preto, aby sme sa neustále v našej práci posúvali ďalej, a v skratke, aby celá Senica nemala rovnaký účes. Obetujeme týmto aktivitám veľmi veľa času. Mrzí ma preto, že aj napriek tomuto všetkému ľudia o nás hovoria, že sme príliš drahí.
Kde si sa okrem Senice venoval barberstvu?
Začínal som v Bratislave, kde som pôsobil asi pol roka. Tam som však ešte nestrihal aktívne – naša firma je založená na ideológii, že každý nový človek si musí niečo „vytrpieť“, aby si pozíciu v MMG zaslúžil a aby si ju vážil. Ja som asi 4 mesiace len stál pri kolegoch a sledoval ich prácu, umýval vlasy, zametal podlahu, nosil kávu a umýval riady. Na internáte som vo voľnom čase, čo bolo vtedy asi od 5 do 8 večer, strihal chalanov, ktorí tam bývali. Vôbec netvrdím, že išlo zo strany MMG o nejakú šikanu, bolo to iba o tom, aby som si vedel vážiť túto prácu. A som za to rád. Po 5 mesiacoch sme otvorili nové holičstvo v Malackách, kde som pracoval asi 9 mesiacov.
Ako by si porovnal podmienky v Senici a v Bratislave?
Podmienky mám jednoznačne lepšie v Senici, pretože som doma, poznám tu veľa ľudí, a hlavne som si tu vytvoril holičstvo, do ktorého dizajnu a chodu som mohol niečo povedať.
Neexistuje teda v MMG nijaký dizajnový koncept, podľa ktorého by sa mali riadiť interiéry holičstiev?
Vôbec. V MMG koncept udávajúci smer vzniku holičstiev neexistuje, pretože každý barber u nás má svoj štýl. Ak sa ten holič rozhodne otvoriť si vlastnú pobočku MMG Barbers, vnáša do nej aj svoj štýl. Ja mám rád skôr industriálny štýl, preto tu máme aj betónové steny. Máme však teraz v pláne prerábky. Práve preto, že sme si to vymysleli a vytvorili sami, tu máme dobré zázemie, kde môžeme odvádzať svou prácu na 110%.
Ktoré aspekty zahraničnej scény by si chcel vidieť u nás?
Jednoznačne viac pozornosti a viac rešpektu holičom, ktorí na sebe tvrdo makajú. V tejto branži nejde primárne o to dosiahnuť nejaké číslo followerov na Instagrame, zároveň si však uvedomujem, že na Slovensku je veľa šikovných barberov, ktorí si zaslúžia väčšiu pozornosť a uznanie verejnosti.
Prišla reč na Instagram. Ako to je s fotkami účesov? Chodí niekto naozaj s „ohlodanou“ ofinou, a podobne?
Nie si prvá, čo sa na to pýta, tak to teraz uvediem na správnu mieru. Strihy na fotky sú upravované väčšinou úplne inak, ako ľudia reálne chodia von. Instagram je silná a zároveň presýtená sociálna sieť, preto musíme hľadať nové spôsoby, ako zaujať publikum. Ľudia sa potom viac zaujímajú o to „prečo som tam niekomu nechal hentaký vlas“, a podobne. Akonáhle vypnem foťák, idem dokončiť účes. Tieto uletené účesy sú čisto pre prejavenie kreativity a zaujatie pozornosti.
Vzhľadom k tomu, že si aktívny na Facebooku a Instagrame, určite ti neušli negatívne komentáre na adresu tvojej práce. Ako to vnímaš?
Som rád, že si sa na toto spýtala, rád by som k tomu niečo povedal. Ako sa hovorí, 100 ľudí, 100 chutí, a my v holičstve sa vždy snažíme o kvalitnú službu s kvalitným výsledkom. Samozrejme, nie vždy sa každému páči finálny účes a už sa k nám nevráti, preto si nesmierne vážime každého zákazníka, ktorý sa vráti. A to nielen kvôli účesu, ale aj kvôli atmosfére nášho holičstva. Pre to to robíme – pre ľudí 🙂 Prirodzene, každý negatívny komentár alebo odozva ma zamrzí, ale snažím sa v tom nájsť cestu, ktorá ma v budúcnosti posunie ďalej. A čo sa týka negatívnych komentárov na moju osobu alebo moje holičstvo od ľudí, ktorí sa u nás nikdy strihať neboli, tak k tomu by som povedal iba toľko, že až si každý vyskúša tvrdo pracovať a podnikať v tom, čo ho baví, tak potom sa môžme otvorene porozprávať.
Koho prácu najviac sleduješ a kde čerpáš inšpiráciu?
Najviac sledujem popredných anglických a ruských barberov ako Menspire, Vadim Lastochkin, Clipperkillah, Josh O.P. Väčšinou sledujem ľudí, ktorých práca sa mi najviac páči. Ak sa niečím z ich tvorby inšpirujem, tak sa to snažím skombinovať so svojím osobným štýlom.
Aký bol proces hľadania vlastného štýlu strihania?
Doteraz si to presne pamätám. Začínal som na „Amerike“. Časom som však zistil, určite mi dajú všetci barberi za pravdu, že americká scéna je vo veľa prípadoch umelá – barberi používajú veľa farby na vlasy a nevedia pracovať s vlasmi, ktoré klient reálne má. Neskôr som teda od toho upustil a strihám tak, ako sa to mne a klientovi páči.
Aká najväčšia katastrofa sa ti podarila na klientovi?
Na klientovi v holičstve našťastie žiadna, ale na jedne súťaži v bratislavskej Inchebe pri fast fade sa mi 3 sekundy do konca vysunul nástavec, a z perfektného „fejdu“, s ktorým by som sa pravdepodobne umiestnil, sa stala naozaj katastrofa. Môj model mal teda miesto dokonalého strihu vyholenú čiaru cez polku hlavy.
Momentálne u teba pôsobia dvaja mladí barberi, Dany a Damián. Podľa čoho si si ich k sebe vyberal?
Keď som prišiel do Senice, tak som poznal Danyho, ktorého som neskôr oslovil a zaučil. Keďže bolo veľa práce, tak som hľadal ďalšieho kolegu a keďže som si všimol Damiánovu prácu, a páčila sa mi, oslovil som ho a teraz tu mám najlepších kolegov, akých môžem mať. „Vyrobil“ som si z nich kvalitných barberov, za ktorých prácu sa ako majiteľ holičstva nemusím hanbiť.
Vedel by si si predstaviť aj kolegyňu?
Určite nie. Nemám nič proti ženám v tomto povolaní, poznám šikovné dámy barberky, ktorých prácu obdivujem. Avšak my sme čisto pánske holičstvo, ktoré má pre našich klientov pôsobiť aj ako relax. Priznávam, často tu rozoberáme témy, ktoré nie sú vhodné pre ženské uši. Ak je však čisto dámske (pánske) holičstvo, kde pracujú len dámy, tiež je to super. V tejto branži si však myslím, že by nemali byť kolektívy mužov s jednou dámou, a naopak. Tým však nechcem degradovať nikoho prácu.
Ako je to s konkurenciou v Senici?
Slovo konkurencia je pre mňa relevantné možno pri záležitostiach, ako sú závody, kde ide o víťazstvo jedného. V tomto prípade by som to tak nenazýval. V Senici sú 3 barbershopy, jeden z nich veľmi komentovať nechcem, a ten druhý je Eleph Barbershop Vlada Závodského, ktorého som už spomínal. On je v pravom zmysle moja konkurencia, avšak máme medzi sebou aj napriek tomu dobré vzťahy a považujem ho za kolegu v tomto remesle. Mnoho ľudí si myslí, že mojou konkurenciou sú aj „podomoví“ barberi, ktorí sa naučia u niekoho profesionálne strihať a odídu pracovať domov za polovičné ceny. Zažil som si také prípady aj vo svojom barbershope a je to podľa môjho názoru špinenie nášho remesla.
Až ked si niekto založí holičstvo, bude platiť nájom, elektrinu, všetky odvody, a aj vtedy bude strihať za polovičné ceny, tak klobúk dole! Lebo každý človek, čo má nejakú finančnú gramotnosť vie, že by z toho absolútne nevyžil. Ak toto všetko urobí a dá rovnaké ceny, a po to tomto všetkom nám “uchmatne” klientelu, tak nemám problém povedať, že ho považujem za konkurenciu. No inak je to pre mňa podraz tohto krásneho remesla a všetkých poctivých ľudí v ňom.
Vnímaš takýto problém len v tomto odvetví?
Týmto celým nechcem chrániť len svoje holičstvo, hovorím o všetkých malých podnikateľoch a remeselníkoch, ktorí túto prácu odvádzajú kvalitne a hlavne poctivo! Myslím si, že ak chcú ľudia hromadne podporovať nelegálne prevádzky rôzneho druhu, tak podnikanie ako také je na Slovensku úplne bezpredmetné. Zatvorme teda všetky legálne prevádzky a pracujme doma, bez podliehania úradom a dozorom, bez ohľadu na kvalitu a bezpečnosť služieb. Ľudia by si mali tiež uvedomiť, že aj napriek tomu, že sa ich to teraz možno netýka, tiež môžu niekedy začať podnikať a prísť do situácie, že ich o klientelu bude oberať nelegálna prevádzka. Som jednoznačne za to, aby sa podporovali oficiálne a poctivé podniky, ktoré operujú tak, ako by sa v záujme fungujúcej ekonomiky malo.
Akú má podľa teba táto branža budúcnosť a ako sa v tejto budúcnosti vidíš ty?
Táto branža má jednoznačne veľkú a pevne postavenú budúcnosť, pretože holičstvo ako také tu už kedysi bolo. Potom však prišli na rad kaderníčky, ktoré mužov strihali za 60 korún, neskôr za 3-4 eurá, tým pádom zanikli holičstvá. No a svet išiel ďalej. Zo zahraničia sa sem tento trend však opäť vrátil a ľudia si na to zvykli, chlapi sa o seba začali viac starať, takže som si na 100% istý, že toto krásne remeslo nezahynie. Čo sa týka mojej budúcnosti práve v tomto remesle, určite budem aj naďalej strihať, ale chcem sa popri tom venovať aj iným aktivitám. Ale o tom inokedy…
Premýšľal si nad tým, že by si sa venoval aj ženským strihom?
Odkedy som začal strihať, chcel som sa venovať len mužským vlasom. Postupom času som sa začal pohrávať s myšlienkou ženských strihov, pretože ma veľmi bavia nožničkové strihy, ktoré prevažujú práve v stylingu dám. Oveľa radšej by som však ženy strihal extravagantne, než len upravoval dlhé vlasy. Pár žien už som dokonca strihal.
Teraz jedna naozaj osobná otázka. Veľa z nás si ešte spomína na časy, keď si hrával hokej. Ak by si nebol barber, bol by si hokejista? 😀
Jasné! Keď som bol malý, sľúbil som mojej rodine, že sa raz dostanem do NHL, kúpim im drahé autá a veľký dom, že moja maminka už nebude musieť pracovať a bude so mnou bývať. Tento sen sa, bohužiaľ, po 14 rokoch rozplynul. V Senici bohužial hokej nemal vtedy zmysel. Aj keď teraz chalani, moji známi, hrajú hokej, uvažujem nad tým, že v septembri oprášim svoje triky. A prinútim svojich zákazníkov, aby sa na mňa chodili pozerať.(smiech)
Na záver, čo by si poradil ľuďom, ktorí chcú začať podnikať a venovať sa práci, ktorá ich baví?
Prvá, základná vec – nikdy sa nebojte ísť do niečoho. Keď sa budete báť, nikdy to nedokážete. Ja som si povedal na konci septembra 2017, že chcem mať v Senici holičstvo, a aj napriek odhováraniu a mnohým prekážkam som si išiel za svojím a podarilo sa 🙂 Vedel som, že bezdomovec sa snáď zo mna nestane, a aspoň som to chcel vyskúšať. Druhá vec je určite robiť svoju prácu s láskou. Ak niečo robíte nasilu, nikdy to nebude ono. Ďalšia vec je pre mňa osobne veľmi dôležitá. Odjakživa sa riadim heslom – musíš spraviť dva kroky vzad, aby si mohol spraviť tri kroky vpred. Myslím tým to, že niekedy treba niečo obetovať, aby si sa mohol posunúť ďalej. Aplikujem to v práci aj v živote. Štvrtá vec je, že aj keď sa vám niečo nepodarí, nezahadzujte vašu snahu. Párkrát sa mi na začiatku stalo, že som niekomu pokazil účes, našťastie som vždy narazil na chápavých zákazníkov a poučil sa z vlastných chýb.
Toto je z mojich otázok všetko. Ešte mi však napadá, či by si sa chcel vyjadriť k udalostiam okolo tvojej dobročinnej akcie pre senický útulok, kde si dva týždne dozadu strihal zadarmo na námestí.
Áno, rád by som sa k tomu vyjadril. Ešte vo štvrtok vznikol nápad podporiť senický útulok, pretože počas pandémie dostali útulky dosť zabrať, tak som sa rozhodol ponúknuť svoje služby počas nedele na námestí zadarmo s možnosťou prispieť. Aj napriek nepriaznivému víkendovému počasiu sme sa rozhodli s Damiánom túto akciu uskutočniť. Už okolo jednej hodiny, keď sme dorazili na námestie, nás čakali skupiny ľudí. Veľmi veľa skutočností ma na tomto celom zarazilo, a síce, že sme strihali ľudí, ktorí boli k nám objednaní a neprišli, strihali sme aj ľudí, o ktorých viem, že nie sú odkázaní na strihanie zadarmo, dokonca sme stihali ľudí s čerstvým účesom. Tiež ma nemilo prekvapilo, že sa naše sponzorské produkty ušli iba zopár občanom, ktorí si ich brali po hrstiach. Samozrejme bez príspevku, čo ma na situácii mrzelo najviac. Zámer bol úplne niekde inde. Na druhej strane sme veľmi vďační za ľudí, ktorých sme nestrihali a naopak prispeli. Na celom dni ma mrzí najviac, že sa vyzbieralo iba 100 eur. Keď zvážim internetové štatistiky, koľko zdieľaní a aký dosah mal môj príspevok o tejto akcii, bol som sklamaný. Na konci dňa som si ešte stihol prečítať hádky Seničanov ohľadom tejto akcie, čo bolo už naozaj cez čiaru.
Na záver však musím povedať, že ani táto pokazená akcia, ani žiadne negatívne komentáre ma neodradia od pomoci útulku, alebo iným iniciatívam. Pretože vždy sa nájdu ľudia, ktorí moju prácu a moju pomoc ocenia. A práve pre nich to robím.
Ďakujeme Jofremu z MMG Jofre’s Barbers za rozhovor. Jeho prácu sledujte na Instagrame @jofre_e a Facebooku MMG JOFRE’s Barbers.
A my sa vidíme sa pri ďalšej epizóde seriálu Podporuj lokálnych.
