Senickú cyklotrasu, ktorá spája Senicu s mestkou časou Kunov máme radi aj v čase “korony”. Stretávame sa tam na korčuliach, na bicykli, pri venčení. Stretávať a míňať sa tam môžme, nariadenie však hovorí, že len s rúškami.
Teploty sa nám vyšplhali nad 20°C. A je to super, lebo život vyzerá zase o niečo normálnejšie a hlavne nás oveľa viac baví tráviť čas vonku, v prírode.
Senická cyklotrasa je najbližšie miesto, kam sa môžeme ísť športovo vyžiť. Prišlo nám to super pred “korona”, príde nám to dobré aj počas nej. Svedčí o tom počet frekventantov.
Na čo sme si ešte nestačili zvyknúť, je to, že cyklotrasa spadá podľa nariadení vlády do priestorov, kde sme povinní sa pohybovať iba s “rúškami”. A je úplne jedno, či pešo, na korčuliach alebo na bicykli.
Nebaví nás to, ale „nevíme“
Zámerne používame slovo “rúško” v uvodzovkách. Ešte vždy platí, že za adekvátnu náhradu sa považuje aj šatka, alebo akákoľvek tkanina, ktorá prekryje horné dýchacie cesty.
Baví nás to? Nebaví. Všetci túžime po tom, aby sa veci vrátili čo najskôr do normálu a s rúškom sme chodili nanajvýš do obchodov, lekární, na úrady a k lekárovi. Každopádne ešte to zrejme nejaký čas potrvá.
O rúškach sa dnes vedú diskusie na medzinárodnej úrovni. Niekto ich úroveň zveličuje, niekto nivelizuje. Ale aby sme si to povedali tak, aby sme tomu aj my rozumeli: “Nevíme”.
Do tváre si ešte chvíľu neuvidíme
Každopádne, jednoznačné nariadenie vlády a krízového štábu nateraz hovorí, že “musíme”. A vzhľadom na to, ako vyzerajú naše štatistiky v porovnaní s inými krajinami asi aj chvíľu ešte “vydržíme”.
P.S. Tomu susedovi, čo odmieta nosiť rúšku vo výťahu a na cyklotrase povedzte, že okrem vašej rodiny, ktorá s vami žije v jednej domácnosti, je on po dlhej dobe niekto, koho vidíte v plnej kráse.
A že ho to dnes môže stáť 1000 eur.
Nájde sa tu niekto, komu sa to páči? Asi nie. Pravidlá sú však nateraz jasne dané.
Nezabúdajte na to cez víkend na cyklotrase.
