Hokejová mládež v Senici očami trénera

Neodmysliteľnou súčasťou každého mužstva všetkých vekových kategórii je tréner. Je zodpovedný za rozvoj svojich zverencov v mládežníckych kategóriách a za výsledky v seniorskom hokeji. Nám sa podarilo vyspovedať trénera mládeže HK 91 Senica pána Jozefa Krišáka. Hokejové skúsenosti zbieral počas svojej úspešnej hokejovej kariéry a teraz ich zúročuje pri trénerskom remesle.

 

Pán Krišák mohli by ste nám na úvod zrekapitulovať vašu hokejovú kariéru?

 

Svoje detstvo som prežil v Poprade a v tomto klube som aj hokejovo vyrastal. V seniorskej kategórii som vystriedal viacero klubov.

Pôsobil som v Poprade, Nitre, Martine, Piešťanoch, Dubnici a napokon v Senici. Okúsil som aj zahraničné angažmány vo Francúzsku a Přerove.

 

Kedy ste začali s trénovaním a čo vás k tomu viedlo?

 

S trénovaním detí som začal ešte počas aktívnej kariéry a to práve tu v Senici. Keďže ma hokej stále bavil, chcel som v ňom pokračovať aj po skončení aktívnej činnosti.

Najskôr som trénoval mládežnícke kategórie v Senici. Časť sezóny 2015/2016 som pôsobil ako asistent trénera pri A-mužstve Piešťan. Teraz sa opäť venujem trénovaniu detí v HK 91 Senica.

Nakoľko ma práca pri hokeji baví tak sa pokúšam naučiť niečo aj druhých.

 

Ako ste už spomínali, tak momentálne pôsobíte ako tréner mládeže v HK 91 Senica. Aké ročníky vediete?

 

Nateraz som zakotvil pri malých deťoch, konkrétne trénujem 3. a 4. ročník.

V tejto vekovej kategórii je po dlhšom čase opäť viac detí. Dúfam, že sa tento trend udrží a detí bude pribúdať. Predsa len čím je viac detí v ročníku, tým sa ľahšie a efektívnejšie pracuje.

 

Ako by ste porovnali terajšiu hokejovú mládež s tou spred pár rokov?

 

Ak by som to mal porovnať napríklad s mojou generáciou tak to ide ozaj veľmi ťažko. Za mojich mládežníckych čias sa robili výbery a do mužstva sa nedostali všetci. Naopak dnes sa robia nábory a sme radi za každého jedného malého hráča.

Z hľadiska disciplíny si nemyslím, že by to bolo horšie ako v minulosti. Keď sa určia presné pravidlá deti sa vedia prispôsobiť, samozrejme s podporou rodičov. No ak tí začnú robiť naprieky nepomôžete si a všetko sa vám zosype ako domček z karát.

 

Stále viac sa hovorí o zasahovaní rodičov do práce trénera, pociťujete aj vy niečo podobné?

 

Rodičia je kategória sama o sebe. Bez ich podpory by deti nechodili na hokej. Je to veľká obeta z ich strany v rámci voľného času alebo financií.

Doba je hektickejšia nemáme čas na nič. Ak chceme zabezpečiť slušný chod rodiny musíme mať niekedy viac zamestnaní alebo tráviť v práci viac času. Ľudia sú potom unavení a sú radi ak si doma sadnú.

Čo sa týka zasahovania do práce trénerov, áno sú v každom ročníku takí, ktorí radi hovoria ako by sme to mali robiť. Tí rozumní si to dajú vysvetliť a tej druhej strane to nevysvetlíte nikdy.

Výchova hráča je dlhodobý proces. Je mi ľúto tých detí na ktorých rodičia vykrikujú počas tréningov a zápasov. Linkujú im čo majú presne robiť zo svojho pohľadu diváka, pritom pohľad hráča na danú situáciu je úplne iný.

 

Viaceré kluby trápi nedostatok detí, ako je to v Senici?

 

Nedostatok detí je problémom celého Slovenska a príčina je jasná, malá finančná podpora športu od štátu.

Senica je malé mesto a je tu široká škála športov a detí je málo. Vidno to v školách, že počty detí sa znížili. Druhým problémom sú financie. Nie každý rodič má na to aby podporoval dieťa v hokeji, keď žijú od výplaty do výplaty.

Nábory detí sa robia detičky aj prídu aj by mali záujem hrať hokej. Však ako len prídu domov a informujú o tom rodičov tak tam to bohužiaľ končí. Hokej nie je zadarmo, ale nie je zase až tak náročný. Deti väčšinou okrem korčúľ a hokejky dostanú všetko.

 

Pri seniorskom tíme HK 91 Senica ste si zobrali pod záštitu metodickú prípravu mužstva, čo vravíte na myšlienku vzniku tohto kádra?

 

Touto myšlienkou založiť takýto klub sme sa zamýšľali už dávnejšie. Do kariet nám nahral koniec dukly. Som rád za udržanie mužského hokeja v Senici. Deti musia mať nejaké vzory. Teší ma, že bol od chalanov záujem si po niekoľkých rokoch zahrať hokej súťažne.

Ja som vlastne trénoval chalanov keď boli ešte žiaci a veril som, že budú hrávať za seniorov v Senici. Ľudia sa skôr prídu pozrieť na vlastných odchovancov ako na cudzích. Všetci veríme, že správnosť tohto rozhodnutia nám potvrdí aj čas.

 

Ďakujeme pánovi Jozefovi Krišákovi za rozhovor, želáme mu mnoho trénerských úspechov, veľa zverencov a aspoň takú chuť do hokeja ako má doteraz.

Podpor nás zdieľaním, ďakujeme: