Janko Slezák a rúcanie zaužívaných stereotypov

Dnes trošku atypický rozhovor. Kľudne môžem použiť hashtag Seničania radia Seničanom i Umenie očami Seničanov, pretože v riadkoch nižšie nájdeš oboje. Janka poznám už niekoľko rokov, no takéto otvorené a priamočiare odpovede som nečakal ani ja. Shall we?

 

Ahoj Jani. Zoberme to všetko pekne poporiadku a začnime úplne na začiatku, a teda tvojim narodením. Kde si sa narodil? Si vlastne Seničan?

 

Ako sa to vezme. Narodil som sa síce na Myjave, ale bývali sme dlhé roky v Senici. Byt mám v Malackách, no najviac doma sa cítim v Sobotišti, kde som lietal s bráchom a bratrancami na bicykloch po vonku, staval hrádze a chytal ryby v potoku na pytlačku. 🙂 Taktiež som staval bunkre, pásol ovce u babky, chodil sa kúpať na priehradu… Inak ako ja vždy hovorím,  som Záhorák a človek.

 

Väčšine ľudí tvoje meno evokuje divadelné herectvo. Až kým som ťa lepšie nespoznal, tak ja som nebol výnimka. V akom muzikále ťa máme teraz možnosť vidieť?

 

Momentálne hrám postavu Juraja Jánošíka v muzikále s názvom Na skle maľované, Tybalta v Rómeovi a Júlii, Judáša v Jesus Christ Superstar a Jerryho v Atlantíde. Taktiež momentálne pripravujeme muzikál Cats teda Mačky, kde stvárňujem hlavnú mužskú postavu a premiéra tohto muzikálu bude na Novej scéne – čo ma samozrejme veľmi teší. Budú tam neuveriteľné masky, živá kapela, fantastické choreografie Lacka Cmoreja  a nesmiem zabudnúť na originálny vklad Simonky Machovičovej. Naštudovanie ansámblových vecí vedie vynikajúca dirigentka Ivetka Weiss Viskupová a samozrejme dirigentom projektu je Ľubko Dolný. Keď sa toto spojí dohromady s obsadením, tak … nechcem to zakriknúť, no určite treba vidieť.

 

Láka ma ale stále čím ďalej tým viac vytvoriť nejaký vlastný projekt s ľuďmi, s ktorými by som chcel robiť bez kompromisov a nejakých tendenčných tlakov a rodinkárstva. Jednoducho, mať spravodlivo podľa remeselných a ľudských kvalít obsadené všetky posty v projekte. Našťastie, rodinkárstvo a zvýhodňovanie patrí v mojom pracovnom živote skôr k výnimkám, no pár sa ich samozrejme nájde a osobne mi to veľmi vadí, pretože na ich mieste by mohol byť niekto, kto na to v porovnaní s nimi naozaj má. Takže, ako tak na to pozerám, to naozaj bude musieť byť niečo, čo si vytvoríme s pár kamošmi – kolegami sami. Okrem iného spolupracujem i s tanečníkmi MS Dance štúdia, Gospelovým zborom Hope Gospel Singers, s Music Art Ochestra, Cimbálovkou Zuzky Pokornej (SĽUK)… Som šťastný, že som obklopený talentovanými ľuďmi, od ktorých sa mám čo učiť.

 

ROMEO A JULIA foto Ctibor Bachraty 080

 

Na chvíľu sa zastavme pri edukácii a odovzdávaní skúseností mladším žiakom. Ako to je s tebou? Podielaš sa na formovaní nových divadelných hercov? 

Áno, začal som učiť študentov prvého ročníka hudobno-dramatického odboru herectvo + rozšírené štúdium pre absolventov so špecializáciou muzikál na Štátnom konzervatóriu. No, veľmi nerád používam slovíčko učenie, pretože je to skôr naopak, tie decká učia mňa a ja sa učím na nich. Je to skôr predávanie informácií a skúseností a hlavne je to tak abstraktná oblasť, že tu skôr pátrame po ceste jednotlivca a to sa niekedy nahľadáte aj celý život. 🙂

Viem, že pravidelne cvičíš a staráš sa o svoje telo. Robíš to len ako prípravu na fyzicky náročné muzikálové predstavenia (ak si videl jeho roznožky v Na skle maľovanom, tak určite chápeš) alebo si si osvojil natoľko zdravý životný štýl, že sa stal tvojou súčasťou?

Ja som v tejto oblasti zásadne presedlal. Fitko sa stalo dôležitou, ale len už doplnkovou súčasťou mojej športovej stránky. Nie vždy mi vyhovoval „objem“, ktorý som získal najmä vo fitku a dokonca mi už aj miestami prekážal, či už pocitovo, zdravotne i esteticky. Momentálne sa častejšie zdržiavam s našimi juniorskými reprezentantmi v atletike v Malackách (AC Malacky), kde s nimi trénujem pod vedením trénera Peťa Filipa. Vraj som skôr rýchlostno-silový typ, ale tréning je veľmi všestranný.

Inak cvičím väčšinou len s váhou vlastného tela, expandermi a všetkým, čo sa momentálne nachádza v mojom dosahu (stoličky, kamene, kopce, piesok, lavička…) a činku používam len na vykonanie špecifických cvikov (drep, mŕtvy ťah, bench). Okrem toho, taká trojhodinová choreografická skúška dá človeku výrazne aeróbne zabrať a aj kvalitne vystrečuje a precvičí vašu koordináciu asi na najvyššej možnej úrovni. Takže pohybu mám až až. Ďalej to je turistika, snowboard, welness a často plávam. Stáva sa mi veľmi často, že mám deň rozpočítaný až na sekundy, aby som všetko stihol.

971423_635042219848577_2062181811_n

 

Šport predstavuje iba časť rovnice zdravého stravovania a peknej postavy. Čo ty a strava? Aké princípy stravovania využívaš? 

Obdobie naštudovávania nového predstavenia býva spojené s nekompromisnosťou a aroganciou produkcií, ktoré vám často nedajú priestor ani na to, aby sa človek mohol v pokoji najesť. Takže ráno to musí byť naozaj energetický príjem, ktorý ale nesmie byť ťažký, aby som so sebou následne mohol zametať po javisku. Medzi tým v 5 minútových pauzách stihnem tak akurát banán a napiť sa. Potom mám slabú polhodinku na sprchu, obed a už ,,sedím“ na korepetícii alebo aranžovacej skúške, kde sa od nás vyžaduje maximálna sústredenosť.

Keď skončím, mám asi hodinku pauzu, kedy sa už musím pripravovať na večerné predstavenie. Pre tvoju lepšiu predstavu: rozospievať sa, rozcvičiť sa, skontrolovať si kostým, rekvizity, ísť sa namaskovať, nazvučiť a večer sa tváriť, že bez problémov a s nadhľadom som šťastný, že môžem „šaškovať“ na javisku. Toto sa deje (aj s cestou do práce) cca od 8:00 (ak pred tým ešte aj natáčam, tak aj od 4:00 rána) a než odídem po odlíčení a sprche z divadla je 23:00. Často s minimálnymi pauzami. Takto sa mi zabávame na tom javisku, kde si pospievame, zatancujeme a povieme pár viet – ako sa raz vyjadrila jedna pani. 🙂

A to nehovorím o tom, že sobota/nedeľa/sviatky/dovolenka neexistujú, lebo aj keď momentálne neskúšaš nový projekt a nehráš, tak musíš byť v strehu, keby tvoj alternant napríklad ochorel. A to ti ešte producent oznámi, aby si sa nevzďaľoval, lebo máme šnúru predstavení, aby si bol k dispozícii , samozrejme bez nároku na honorár. Často ani alterananta nemáš, takže si donútený hrať v stave, keď väčšina ľudí nie je ochotná vyliezť čo i len z postele. Samozrejme sa od teba vyžaduje, aby si vyzeral a bol v kondícii. (Mám predstavenia a postavy, kde za večer dám dole 2 – 3kg). Ďalej o chorobe sa ani nebavíme, lebo ak je to spojené s hlasovou indispozíciou, ani najlepšia technika na svete ťa nezachráni.

Čo tým všetkým chcem povedať? Necháp ma zle, týmto sa nesťažujem, len pomenúvam realitu správnymi menami, aby si mal úplnú predstavu. To znamená, že na to, aby som mohol na 100% fungovať a stihnúť aj svoj vlastný život, dávam si veľmi pozor na to, čo konzumujem. Jem všetko, ale viem, čo a kedy. Mäso jem len to, čo máme dochované doma, vyhýbam sa bielej múke a  bielemu cukru, alkohol pijem minimálne aj to len pivo, víno. Nejem žiadne salámy a šunky, málokedy si dám našu slaninu. Ovocie a zeleninu máme dopestované, pričom mimo domova sa zo mňa stáva vegetarián. Mlieko nepijem už niekoľko rokov, rovnako tak ani sladené nápoje.

Dokonca i v obchode pozerám, čo je zo slovenskej produkcie, nerozumiem tomu, prečo by som mal nakupovať potraviny a výrobky, ktoré si vieme zadovážiť sami a prečo to vôbec niekto nechal sem doviesť. Samozrejme, ak ide o typické a originálne výrobky či potraviny iných krajín – to je pochopiteľné. No najviac počúvam svoje telo a jeho prirodzené potreby. Avšak, najhoršie je čo všetko do seba cpeme vďaka arogancii a demagógii reklám na chorobu.

 

DSCF1372

 

Fénix. Nie zviera, ktoré vstalo zo svojho popola, no názov neziskovej detskej organizácie, s ktorou už nespočetné množstvo rokov spolupracuješ. Priblíž nám túto časť tvojho života.

Každoročne si nenechám ujsť tábor na Záhorí (dedina blízko Senice). To je niečo, s čím celý rok počítam a na čo čakám. Po dvoch týždňoch s deckami na športovo-zážitkovom tábore je človek síce ako múmia, no paradoxne dobitý takou energiou, že môžete fungovať zase celý rok a tešiť sa na ďalší tábor. Vrátane športu, prírody, hospodárstva, na ktorom treba kosiť, strihať stromy, kydať hnoj, chystať drevo a seno, sadiť, pestovať, oberať, kopať, hrabať, stavať, opravovať – toto predstavuje môj život.

Naschvál som nespomenul divadlo. Divadlo v konštelácii, v akej momentálne musím fungovať, je iba mojím povolaním, bohužiaľ nič  viac. Dokonca hrám dve predstavenia, ktoré sú pre mňa len pragmatickým profesionalizmom s takmer nulovým vnútorným vkladom. Nevedel som, že aj takéto predstavenia ma stretnú… ale stretli. Beriem to ako tréning mojej profesionality, psychiky a dám si pozor, aby som do takej práce už nespadol. Neviem, na koľko to bude možné, ale myslím si, že mi väčšina ľudí teraz rozumie a stretávajú sa  vo svojej práci tiež s vecami, ktoré považujú za zbytočné, otravné a keď už by aj boli potrebné, alebo sa páčia iným, ich pocit zo seba a z tej práce je nedostačujúci a negatívny. Našťastie sa môj život netočí okolo divadla.

Nadmieru si cením tvoju otvorenosť. Ako sa hovorí, nie je všetko zlato, čo sa blyští… No napriek tomu si pozitívny týpek, ktorý toho veľmi veľa dokázal a si dôkaz, že aj za vykonávaním svojho životného a vysnívaného povolania je kopec driny, ktorú vidí len veľmi málo ľudí. Čo plánuje Janko Slezák do budúcnosti?

Byť šťastný. To je jediný môj plán. Je veľa vecí v mojom pracovnom živote, ktoré mi v tom zavadzajú, tak sa ich budem postupne zbavovať. Ak sa pýtaš na profesijnú stránku, neviem ti ani v tento moment odpovedať, o ničom novom, na čom by som chcel pracovať, teraz neviem. Viem, čo by som robiť nechcel, s kým by som to už robiť nechcel a to robiť ani nebudem. 🙂

 

A čo teba ťaží v tvojom živote? S Jankom dúfame, že po prečítaní tohto článku podnikneš potrebné kroky na pomalé odstraňovanie jednej ťažkosti za druhou, pretože život je príliš krátky na robenie vecí, ktoré nás nenapĺňajú!  

Podpor nás zdieľaním, ďakujeme: