Dostihový šport na Slovensku má veľkú tradíciu, dokonca i v našom regióne sa každoročne koná cez leto tradičný dožinkový sviatok, Dostihový deň v Senici-Čáčove. V záhoráckom, i v tom Slovenskom meradle vyčnieva momentálne jedno meno nad ostatnými. Na Javorci, len 10 minút cesty autom od Senice sa pripravujú najlepšie prekážkové kone na Slovensku a už aj jedny z najlepších v stredoeurópskom regióne. Poďme si predstaviť ich školiteľa Jaroslava Čika Brečku…
Kto je „Čiko“ a jeho začiatky
Jaroslav Brečka sa narodil 30. novembra 1965 v Myjave. Keďže vyrastal na rodinnom dome v Čáčove len pár metrov od dostihovej dráhy, ku koňom nikdy nemal ďaleko. Už od mala sa obšmietal v stajni plnej štvornohých tátošov Poľnohospodárskeho družstva Senica. Ako rád hovorí, v konskom sedle sedel skôr než v školskej lavici. V začiatkoch bol jeho jazdeckým školiteľom v Čáčove Milan Kadlečík, neskôr Anton Peťko a v Borskom Mikuláši Jaroslav Blábolil.
Zaujímavý príbeh sprevádza i jeho prezývku, ktorou ho dnes oslovuje väčšina jeho známych a celý „dostihový svet“. V predškolskom veku si ho v stajni zobral pod svoje krídla zamestnanec družstva Ján Zíšek, ktorý mal v tom čase na starosť chov dobytka. Jedného večera, keď bol malý Jaro v stajni začala jedna z pripustených kobýl rodiť. Chlapec zachoval chladnú hlavu a pomohol kobylke v ťažkej chvíli od stresu tým, že sa o ňu staral, tak ako to predtým už niekoľkokrát videl, až kým neporodila mladé zdravé žriebä. Keď sa to dozvedel pán Zíšek, začal chlapca od tej doby oslovovať menom, ktoré mal dostať mladý žrebček – Čiko (Chico).
Strednú školu absolvoval v obore Jazdec-chovateľ koní na SOU v Šali. Prvé víťazstvo si pripísal v Bratislavskom Starom Háji 23.8.1985 v sedle ešte len 3-ročného Quirinusa v prútených prekážkach na 2400m. Už od začiatkov v dostihoch ukazoval svoj talent a postupne sa prepracoval až k titulu šampióna medzi prekážkovými jazdcami.
Legendárny Quirinus
Roku 1989 začalo slovenskému agrokomplexu „tiecť do topánok“ a drvivá väčšina štátnych majetkov i družstiev z finančných dôvodov likvidovala dostihové stajne a chovy koní. Tieto udalosti sa dotkli aj JRD Borský Mikuláš a mladý džokej Brečka sa strachoval o to, ako vyslobodí pred utratením budúcu star Quirinusa. Zobral si teda koňa do svojej opatery sám jeho stály jazdec a ustajnil koníka na vlastnej záhrade, kde mu vybudoval plnohodnotný box a s rodinou sa oňho starali.
Bohužiaľ náklady na dostihovú prevádzku, a teda všetky výdaje za prihlášky, dovoz na dostihy a ostatné výdavky boli vysoké. A vtedy podalo pomocnú ruku PD Senica. Quirinus sa za to všetkým bohato odvďačil. V roku 1992 pred štartom Veľkej Pardubickej Steeplechase, v tej dobe považovanej za druhý najťažší dostih na svete, sa v rozhovore Čiko vyjadril na margo svojich vyhliadok „Keď skočíme Taxis, tak vyhráme.“ A tak i bolo. Prekvapivým víťazom poslednej Veľkej pardubickej, ktorá sa konala cez pôvodné veľmi náročné rozmery prekážok vrátane Taxisu sa stal tmavý hnedák Quirinus.
Víťazstvo v takto prestížnom dostihu prinútilo zamýšľať sa nad métami, ktoré by mohol takto v Slovenskom meradle výnimočný kôň dosiahnuť. Preto dvojica skúsila o polrok šťastie i v dostihu vo svete najťažšom a najprestížnejšom, v The Grand National Steeple-Chase of Liverpool (tzv. Veľkej národnej). Vinou štartéra sa však dostihy nekonali – boli anulované.
Skúsenosti z ostrovov – 16 rokov ciest do Anglicka
Pre Čika to však nebolo ani zďaleka posledné stretnutie s Albiónom. Od tých čias pravidelne až dodnes navštevuje zem, kde dostihy prvý raz zazreli svetlo sveta. Za jazdeckých čias to boli niekoľkomesačné stáže počas zimných prestávok medzi sezónami. Začiatkom nového storočia strávil v Anglicku dokonca i pár rokov. Tento čas mu priniesol nespočetné skúsenosti, ktoré mu dnes v tomto športe prinášajú ovocie. Dnes už má ako tréner koní na starosť početnú skupinu týchto ušľachtilých zvierat. Preto mu povinnosti dovolia navštíviť svojich známych na ostrovoch len raz do roka – vždy v novembri sa vyberie na týždennú dovolenku do tejto krajiny.
Zranenia – riziko, s ktorým treba rátať
Ako každý prekážkový jazdec i Čiko musel čeliť niekoľkým pádom. Prekážkové dostihy sú nebezpečný šport, preto či už drobné šrámy, alebo vážnejšie zranenia k tejto profesii jednoducho patria.
Jaroslav Brečka sa vážnejším zraneniam takmer celú kariéru vyhýbal až do osudného dostihu na jar roku 2009 v meste, kde zažil svoju najväčšiu slávu – v Pardubiciach. V sedle spoľahlivého skokana Gecoss-a prekonával tzv. Velké zahrátky, dvojskok tvorený z živého plotu, ktorý je vo svete veľmi ojedinelý a hlavne zahraniční účastníci s ním majú pri Veľkej pardubickej značné problémy. Kôň v poli pred ním spadol na prvej z týchto prekážok a postavil sa tak nešťastne že dvihol zadnú časť tela Gecoss-a do vzduchu a ten tak spravil salto vpred a zaľahol svojho džokeja.
Jazdec zostal sedieť na zemi, a hoci to tak na prvý pohľad nevyzeralo, vedel, že je „niečo zle“. Po okamžitom prevoze do nemocnice doktori zistili niekoľkonásobné zlomenie panvy, poškodenú močovú trubicu v brušnej dutine a hlavne značné vnútorné krvácanie. Nasledovala okamžitá operácia a pobyt na JIP v Pardubickej nemocnici. Slová z úst primára zneli hrôzostrašne – pravdepodobný koniec kariéry, aj nádeje v to, že by pacient mohol v budúcnosti bez hendikepu chodiť.
Po takmer mesiaci bol populárny jazdec prepustený do domácej starostlivosti. Z nemocnice si odviezol suvenír v podobe 10 skrutiek, ktoré mu spojovali panvové kosti. Čiko ukázal, že je správny športovec a tvrdý chlap. Motivácia opäť jazdiť dostihy ho hnala dopredu a v liečbe postupoval míľovými krokmi. O necelé 3 mesiace od operácie už sedel opäť v sedle!
Návrat šampióna – najlepší jazdec i tréner roku 2014
Po návrate na Slovensko v roku 2008 postupne dostával Čiko dôveru majiteľov a počet koní v tréningu sa mu rozširoval. Ním trénované kone začali ukazovať výrazný progres a objavovali sa vo väčších a prestížnejších dostihoch. Aktuálne už má na Javorci ustajnených 20 tátošov. V tomto roku už od prvého mítingu začali kone ukazovať mimoriadnu formu, keď hneď prvý dostihový deň ovládli oba prekážkové dostihy so svojím trénerom v sedle vrátane známej Jarnej ceny Petržalky.
Postupne Čiko so svojimi zverencami vyhral všetky veľké prekážkové dostihy na Slovensku vrátane Veľkej starohájskej Steeplechase (Oldfieldroad) a Prúteniek Šampiónov (Luminator). S výrazným náskokom a v značnom predstihu ovládol šampionát trénerov i jazdcov na prekážkach. Toto sa mimochodom podarilo prvému človeku v histórii slovenského turfu. Okrem týchto dvoch si v sobotu 6. decembra, kedy sa konal Galavečer slovenského turfu, prebral ceny pre svojich zverencov Najlepší steepler sezóny (Oldfieldroad) a Najlepší prútenkár sezóny (Peer Cooper), teda obe prekážkové disciplíny. Predstavil sa tento rok opäť aj na Záhorí, keď vyhral tradičnú Steeplechase Cross-Country, ktorá sa konala v Čáčove (Mr. Pamperito).
Kone pripravované neďaleko Sobotišta však nerobia dobré meno len na Slovensku, v tomto roku sa podarilo vyhrať Čikovi Veľkú Slušovickú steeplechase (Oldfieldroad), teda najväčšie dostihy na Morave, vyhral v meste medovníkov v Pardubiciach najprestížnejší dostih cez prútené prekážky aké u našich bratov sú, teda Křištálový pohár (Luminator), v ktorom obhájili minuloročné víťazstvo, alebo sa umiestnil s tým istým koňom v Talianskom Merane v dostihoch najvyššej svetovej kategórie Group1 v Gran Corsa Siepi d´Italia na 4. mieste a len o jednu konskú dĺžku na druhom mieste v Prahe na Zlatom poháre EŽ Praha (So Fantastic). Túto sezónu teda môže Javorecká centrála hodnotiť ako veľmi úspešnú a určite sa je na čo tešiť i do tej ďalšej.
Quirinus Farm – šťastné kone
Ako tento sympatický večný mladík často hovorí, „Kone nie sú traktory, nemôžeš ich len tak vypnúť a zavesiť kľúč, keď na ne nemáš čas.“ O tieto zázračné stvorenia sa treba pravidelne starať. Vidieť šťastného koňa vo výbehu je iba pozlátko. V centrále, v ktorej šéfuje Jaroslav Brečka platí prísny režim na starostlivosť o kone a citlivosť pri ich jazdení. Tréner dbá na to aby jeho kone boli šťastné, nepociťovali v „práci“ nervozitu a mali potešenie z toho čo robia.
Pre koňa samotného je beh vec, ktorá mu robí najväčšiu radosť. Preto by sa i pod sedlom mal cítiť kôň uvoľnene. Je to inteligentné a učenlivé zviera a najmä anglický plnokrvník, ktorý je využívaný v dostihovom športe je typický pre svoju náklonnosť k práci s pravidelne sa opakujúcim cyklom. Na pozemku pri stajni sa nachádza i kolotoč pre kone, kde sa môžu „zahriať“ pred tréningom alebo sa používa pre kone na „PN-ke“ aby jemne zaťažovali pohybový aparát. Treba spomenúť i pieskovú kruhovku, kde sa kôň môže prevaľovať a hlavne krásne okolité kopcové prostredie Bielych a Malých Karpát.
Tím by sa dal nazvať „rodinným biznisom“. Ako tréningový jazdec v centrále pracuje jeho syn Jaroslav (26), ktorý sa tiež stará o propagáciu stajne, mimo školu vypomáha syn Kamil (24) a víkendy tiež trávi na Javorci i jeho priateľka Ingrid Kaufmanová. Tá plní aj úlohu ekonómky. Čiko tiež úzko spolupracuje s SOU Šaľa, z ktorého chodieva na pravidelnú prax žiačka Angelika Tulisová. Tím funguje kompaktne a drží za jeden povraz, čo je to najdôležitejšie
Tréning a relax
Pri dostihových koňoch treba byť tak ako i pri iných zvieratách 365 dní v roku. No i v tomto náročnom povolaní trénera a jazdca je čas na určitý druh relaxu alebo iné „koníčky.
Čiko si minimálne raz týždenne chodí zahrať hokej so svojimi synmi a partiou svojich známych na senickom zimnom štadióne. I tam získava kondičku, ktorú si i vo svojom veku udržuje napríklad aj plávaním alebo jazdou na bicykli. Veľmi obľúbená je medzi jazdcami taktiež sauna, ktorá dokáže očistiť organizmus alebo z neho napríklad i „vypáliť“ prebytočný tuk.
Budúcnosť
Medzi Čikove najväčšie sny v budúcnosti patrí vyhrať znovu Veľkú Pardubickú a podľa svojich slov na to má v stajni „dostatok kvalitného materiálu“ aby sa mu to mohlo podariť. Niekoľko adeptov chystaných v centrále Quirinus Farm by malo v budúcnosti smerovať do tohto slávneho dostihu.
Tiež by rád vychoval svojho nástupcu, ktorý „prevezme žezlo“ a bude jazdiť ním pripravované kone v budúcnosti. Svoju dostihovú kariéru túto sezónu začal jeho starší syn, takže pravdepodobne o pár rokov uvidíme na dostihoch pretekať aj Jaroslava Brečku s prívlastkom junior.
Ako vyzerá tréning dostihového koňa – Russell (GoPro):
Ukážka dostihu – Křištálový pohár a Luminator:
Viac na:
Facebook
Webstránka
Foto: Diana Ronovská
