Umenie očami Seničanov #7 – Leonard Šimek - Senica Plus

Ahojte! Ďalší diel našej rubriky ,“Umenie očami Seničanov“, sa po prvýkrát nebude týkať výtvarníka, ale veľmi talentovaného, milého a mladého tanečníka Lea Šimeka, ktorý si na nás našiel čas a zodpovedal nám pár otázok 🙂 Príjemné čítanie a pekný zvyšok pondelka 🙂

Ahoj Leo, mohol by si sa nám, prosím, na začiatok predstaviť? ☺

Ahojte, v prvom rade sa chcem poďakovať za oslovenie. V dnešnej dobe, a hlavne na Slovensku, nie je baletné umenie u mladých ľudí veľmi populárne, a preto budem veľmi rád, ak sa ľudia o ňom dozvedia trochu viac. Volám sa Leonard Šimek a mám 19 rokov. Nedávno som ukončil Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej v Bratislave a s nadšením môžem povedať, že som sa stal členom Baletu SND.

Ako si sa dostal k tomu, čo robíš teraz? Aký bol úplne prvý podnet, ktorý ťa nasmeroval k baletu?

Dlhé roky som tancoval v tanečnej skupine SCREAM. Už v 7 rokoch som sa zamiloval do toho poskakovania do rýchlej hudby. Disco som miloval, vybil som si všetku svoju energiu, veľa som súťažil, cestoval. Avšak v 16 rokoch prišiel taký menší zlom a chcel som viac. Chcel som sa viac zamerať aj na iné druhy moderného tanca a Bratislava ponúkala väčšie možnosti. O TKEJ som sa dozvedel od Ninky Ravasovej, ktorá tam už nejaký čas študovala. Baletu som sa vtedy venovať nechcel, no nakoniec ma presvedčila argumentom, že sa tam vyučujú aj iné tanečné predmety ako moderný, charakterový tanec či tanec s partnerom. V jednu aprílovú stredu som mal rozdielové skúšky a od nasledujúceho pondelka som bol už žiakom konzervatória s hlavným zameraním pôvodne na nechcený Klasický tanec.

Le Papillon pas de deux s partnerkou A. Odlerovou

Čo sa všetko skrýva za tým, keď napríklad vyjdeš zo zákulisia na pódium? Ako dlho sa pripravujete na vystúpenie a z čoho sa taká príprava skladá?

Balet je vizuálne umenie a preto je vždy dôležitý dnešok, nikoho väčšinou nezaujíma ako si to odtancoval včera, či pred týždňom. Avšak práca a príprava na to všetko trvá dlho a je sprevádzaná veľkou drinou. Je veľa úžasných tanečníkov, ktorí iba nahodia choreografiu a pracujú už len na detailoch, lebo všetko ostatné už majú „v malíčku“. U mňa je to však iné, tým, že sa baletu venujem iba 3 roky. V prvom rade musím pracovať stále a stále na technike, výraze, správnosti prevedenia. Taktiež mám v sebe zaužívaných veľa zlozvykov. A to všetko je beh na dlhú trať. Pre mňa je však naozaj dôležité dať do všetkého, na čom pracujem, dušu a srdce. Myslím si, že práve to vytvára to neopakovateľné umenie .

Mal si možnosť vďaka baletu cestovať?

Cestovanie milujem a jedna z úžasných vecí na balete je to, že nám dáva túto možnosť. Baletný svet nie je až tak veľké miesto a s dnešnými možnosťami nám otvára bránu do sveta. Vďaka tomu som mal možnosť navštíviť krajiny ako Portugalsko, Nórsko, Nemecko, Švajčiarsko. Dvakrát som mohol absolvovať stáž Ballet masterclasses v Prahe a raz letnú školu v The Royal Ballet School v Londýne. Vystupoval som v Maďarsku a v Rakúsku, ale zo všetkých týchto ciest bola najvýnimočnejšia práve tá do Japonska. Ja, dvaja moji spolužiaci a spolužiačka sme boli vybraní na spoluprácu s jednou baletnou školou vo Fukuoke. V auguste nás oboznámili s repertoárom, začali sme ho pomaly nahadzovať, pracovať na ňom a na konci novembra sme mali predstavenie. Za tento čas sme boli v Japonsku dokopy dvakrát vždy po 2 týždne a medzitým sme na všetkom pracovali každý samostatne. Bola to skvelá skúsenosť a nezabudnuteľný zážitok ☺

Ballet masterclasses v Prahe 2015 s partnerkou L. Thomasson

Dosiahol si už nejaký svoj osobný úspech?

Úspech znamená pre každého niečo iné. Ja za osobné úspechy považujem kopec malých vecí. Vždy som rád, keď dostanem nejakú príležitosť, keď sa môžem naučiť niečo nové alebo keď cítim, že sa pomaly niekam posúvam. Takýchto malých úspechov, ale aj sklamaní zažívam denne veľa.

Čo sa týka tých väčších úspechov. Za najdôležitejší považujem ten, že aj napriek tej krátkej dobe, čo sa baletu venujem, som vôbec dostal možnosť pôsobiť v profesionálnom baletnom súbore. Avšak za to všetko vďačím jednej osobe, a preto za najväčší úspech považujem práve to, že som na škole dostal za pedagóga pani profesorku Karin Alaverdjan. Práve pani Karinka vo mne vybudovala tú lásku k tomuto umeniu a to, že vo mňa vždy verila, ma prinútilo nevzdávať sa.

Po absolvovaní letnej školy v svetoznámej The Royal Ballet School

Všetci vieme, že balet je nádherný druh tanca, ale určite sa za tým skrýva kopec driny a odriekania. Čo všetko musíš ty počas tvojich bežných tréningových dní obetovať?

Počas bežných tréningových dní, kedy sme naozaj vyťažení, je to naozaj o tom takzvanom „Eat, sleep, dance, repeat“. Avšak tým, že to pre mňa nie je iba práca, ale spôsob života, nosím si to so sebou všade, kam idem a vždy keď môžem, vytiahnem ipod, pustím si hudbu a snažím sa na sebe pracovať, i keď len v mysli. Keď človek niečo skutočne miluje, je ochotný tomu obetovať veľa vecí a vždy verím v to, že to má svoj zmysel.

Tento rok si skončil strednú školu. Kam smerujú tvoje ďalšie kroky?

Ako som už spomenul vyššie, stal som sa členom Baletu Slovenského národného divadla. Vždy ma to lákalo ísť za hranice, avšak bez veľkých javiskových skúseností nie je ľahké po skončení školy dostať angažmán v zahraničnom divadle. Samozrejme, že je to všetko o kombinácii šťastia, talentu, vytrvalosti a veľa krát aj o známostiach. Myslím si, že každý mladý tanečník je vďačný za každú príležitosť, kedy dostane možnosť profesionálne pokračovať vo svojej kariére, lebo konkurencia je obrovská a miest nie je veľa. Čo sa týka mojich plánov do budúcnosti, nechávam to všetko v rukách Božích, najdôležitejšie je, aby zdravie bolo v poriadku.

Leova najväčšia podpora..jeho rodičia 🙂

Nejaké vtipné zážitky, alebo niečo, na čo rád spomínaš?

Mňa osobne vždy pobavia otázky, ktoré mi ľudia kladú po tom, čo sa dozvedia, že robím balet. Neviem či si niekedy zvyknem na otázky typu : Aké je to tancovať na špičkách prstov, či nemám úplne znetvorené nohy a či aj my musíme nosiť silónky, či dokonca balerínku. Avšak bohužiaľ to všetko svedčí o tom, že veľa ľudí na Slovensku má skreslené predstavy a nemajú k tomuto nádhernému druhu umenia žiaden vzťah. Avšak čo sa zážitkov z baletného sveta týka, je ich veľa. Väčšinou však ide druh srandy „kto nezažije, nepochopí“ tak to tu moc nechcem rozoberať 😀

S dievčatami po predstavení v Japonsku

V akých predstaveniach si už účinkoval? Ktorá úloha je tvoja najobľúbenejšia?

Keďže divadelná sezóna ešte nezačala, môžem Ti povedať iba o príležitostiach, ktoré som dostal ako žiak konzervatória. Z baletných predstavení SND som už mal možnosť vystupovať v Spiacej krásavici, Luskáčiku a Bajadére. Dona Quichota a Madam Butterfly sme robili práve v spolupráci s Japonskom. A inak na „domácej pôde“ opäť suitu z Dona Ouichota, jednodejstvový balet Pulcinella, viaceré valčíky, pánske variácie z baletov či pas de deux. Svetový baletný repertoár je naozaj rozmanitý a preto mám viacero vysnívaných úloh, a väčšinou sú to tie, ktoré som ešte nikdy nerobil.☺