Umenie očami Seničanov #5 - Jakub Koprla - Senica Plus

V dnešnej časti si predstavíme Jakuba Koprlu, dvojnásobného víťaza celoslovenskej cukrárskej súťaže a budúceho tatéra. Znie ti táto kombinácia zvláštne? Prečítaj si o jeho príbehu a názoroch nižšie 😉

Ahoj Jakub, môžeš sa nám na začiatok predstaviť?
Zdravím, tak ako všetci by som v prvom rade rád poďakoval za príležitosť, konkrétne Tomášovi Pokornému, bez ktorého by som si teraz možno tak akurát čítal ďalšie vydanie. Volám sa Jakub Koprla, dnes mám 22 rokov a snažím sa čo najčastejšie navštevovať SOŠ v Senici, kde študujem 1. ročník nadstavbového odboru spoločenské stravovanie. Budúci rok maturujem, takže som začal v poslednej dobe s tým, čo mi ide najlepšie a čo by ma malo živiť, kreslenie a všetko možné, čo s tým súvisí a je v tom zárobková činnosť. Po štúdiu plánujem vystriedať tú zaujímavú tatérsku scénu, ktorá zostala na Záhorí po odchode zvučných mien. Kiež by moje spektrum záujmov bolo tak široké ako farebná škála fasád na senických panelových domoch, no väčšinou sú to veci spojené s umením, ako sú dizajn, architektúra, tetovania, fotografie, street art, hudba a podobne.

V koľkých rokoch a ako si sa dostal k umeniu?
Viem, pamätám si to, ako by to bolo včera, keď som v škôlke prvýkrát chytil ceruzku do ruky haha. Odmala, kde si už vtedy všimla krstná, tiež ako učiteľka v materskej škôlke, rozdiel medzi vnímaním priestoru a objektu v porovnaní s rovesníkmi. V prvom ročníku na základnej škole som nastúpil do ZUŠ v Senici, kde som chodil celých 9 rokov a tak nejak sa to ťahá so mnou až doteraz.

Zažil si v svojom živote obdobie, kedy ťa tvorenie a umenie celkovo nenapĺňalo?
Neviem, či nenapĺňalo je správny výraz, no povedzme, že to nebola moja priorita. Skorej som neňapĺňal školskú dochádzku na škole úžitkového výtvarníctva, kde som 2 roky “študoval”. Bez cieľu sa ťažko hľadá dôvod a bez motivácie sila. Ono to asi celé vystihuje citát Marka Twaina: “Dva najdôležitejšie dni v tvojom živote sú deň, keď si sa narodil a deň, kedy zistíš prečo.” Som rád, že to čo robím, nerobím, lebo musím, ale preto že chcem, kedže slovíčko “musíš” nemám moc rád.

Akú techniku používaš najradšej?
Ceruzku, akvarel, tuš… podľa toho čo má človek na pláne kresliť, kedže nie každá technika sa hodí do každej situácie, keď chcem detailnú prácu, použijem klasické dobre zastrúhané ceruzky, ak chcem niečo voľnejšie alebo zachytiť skorej farby použijem akvarel, temperu alebo niečo na ten spôsob.

Nechávaš sa od niekoho inšpirovať?
Myslím si, že nie je moc v poriadku, ak sa umelec pri vlastnej tvorbe nechá inšpirovať druhým umelcom. Inšpiráciu beriem z môjho života, z ľudí, ktorých stretávam, z hudby, ktorú počúvam a z vecí, ktoré robím. Či je to pesnička, ktorú zloží spevák, obraz, ktorý namaľuje alebo nejaký iný druh umenia, vždy to je osobná výpoveď umelca, ktorý v tom nechá kúsok seba. Takže nie, nenechávam. Mňa môže tak maximálne niekto motivovať, čo sú väčšinou tattoo umelci ako Rember Orenalla, Erich Rabel, Paul Acker, Marschall Tattsmith, Andres Acosta, Samuel Potucek a ďalší.Je jedným z tvojich snov do budúcnosti živiť sa umením alebo chceš mať umenie len ako koníček popri práci?
No, na vedomosti by som sa moc nespoliehal, že ma raz uživia, keďže by som rád mal aj nejakú strechu nad hlavou. Určite mám na pláne sa s tým živiť, keďže ako som spomínal uvedomujem si, prečo som tu a akú úlohu zohrávam v tomto systéme. Či to bude tetovanie, umelecká cukrarina alebo dizajn, vždy to bude kreatívna činnosť, ktorá, ak je kvalitne zvládnutá, je aj kvalitne zaplatená. To, že dobré známky v škole ti nezaručia úspech v živote, vieme asi všetci, takže načo by som hľadal inú cestu, keď ja mám už smer určený.

Nasleduje moja obľúbená otázka. Už sa u teba objavuje profesionálna deformácia alebo si si na sebe ešte nič také nevšimol?
Tak to je jasné, že prejavuje, je to nepríjemný defekt nedokonalostí vecí, ktorý si všímam, napr, na človeku, ktorého vidím prvý raz. Či už je to farba oblečenia a jeho samotná kombinácia, tapeta na telefóne a tak všeobecne estetika. Ale väčšinou mi je to jedno, takže skorej iba taký chvíľkový stav.

Koľko času tráviš tvorením niečoho? Vieš sa do práce ponoriť a stráviť s tým celý deň alebo si skôr typ človeka, ktorý si prácu dávkuje?
Keď kreslím, tak aj 8 hodín, keďže to nemôžem nechať v hlave bez toho, aby som to nevidel v skutočnosti, to sa mi na tom najviac páči, že človek si predstavuje iba takú, pre neho ešte nereálnu vec, no na výkrese je tá myšlienka už reálna aj pre ostatných a nielen v mojej hlave. No každý deň by som u toho sedieť nevedel.
A nakoniec, môžeš sa podeliť nejaký tvoj zatiaľ najväčší úspech?
Čo sa týka úspechu, som v tomto skromný, kedže mi stačí pocit, že sa to človeku naozaj páči a vidí v tom aj tú svoju pravdu, to že ti kamaráti úprimne prajú úspech a určite aj tento spôsob prezentácie je pre mňa úspech. Samozrejme, že za to si človek chleba nekúpi, takže čo sa týka úspechov popri štúdiu, je to 1. miesto v roku 2013 na celoslovenskej cukrárskej súťaži, kde sa zúčastňuje 10 najlepších študentov z celého Slovenska, dva mesiace späť som ju vyhral opäť, čo mi aj prinieslo ponuky pracovných príležitostí, napríklad v pripravovanej prvej českej vegánskej cukrárni v Prahe. Takisto aj z Bratislavy prišla ponuka, odkiaľ je tiež záujem v odbore, ale mám aj ponuku v rámci pripravovaného internetového obchodu, kde by išlo o dizajn a návrh tričiek. Uvidím, čaká ma ešte posledný školský rok a popri ňom by som rád prišiel na to, ako by som to čo najlepšie skombinoval a bolo to pre mňa finančne najvýhodnejšie. Ako prioritu beriem prácu, ktorá ma bude baviť, takže sa budem snažiť podľa toho zariadiť.

Jakubovi prajem, nech úspešne ukončí školu a ďalej robí to, čo ho baví, pretože podľa mňa mu to ide vynikajúco 🙂 .