V Senici máme množstvo ambicióznych a šikovných mladých ľudí. Dôkazom toho je aj Radka Lachová, ktorá ťa opäť utvrdí, že cestovanie a okúsenie života v zahraničí sa naozaj oplatí, či už pre zážitky, skúsenosti, ale najmä osobný rast! Ved koniec koncov, presvedč sa v interview 🙂
Ahoj Radi. Francúzsko sa ti asi veľmi zapáčilo, bola si tam najskôr ako au-pair, neskôr si sa tam vrátila na erazmus študijný pobyt a nakoniec si tam ostala pracovať…
Áno, ja ani neviem, ako táto vášeň k Francúzsku vznikla. Naša profesorka francúzštiny nám hovorila, že to je frankofília, akoby druh choroby- ľudia, ktorí milujú francúzsku módu, gastronómiu, kultúru, jednoducho znášajú tých ľudí. Existujú vraj dve skupiny ľudí: jednu tvoria tí, ktorí Francúzov milujú a druhí neznášajú, no a ja asi patrím k tej prvej. Takisto to išlo aj ruka v ruke s tým, že som sa začala učiť francúzštinu, dávala som si predmety navyše, aby som sa zdokonalila a mohla vycestovať.
Po ukončení bakalára si si vyskúšala na dva mesiace prácu au-pair. Ako hodnotíš túto skúsenosť?
Skúsenosť to bola naozaj dobrá. Nebolo to vyslovene moje top leto, ale určite to bola škola. Bolo to aj dosť stresujúce, pretože predsa len máte na starosti deti. Mala som aj šťastie na rodinu, pretože tá spravovala kemp, a tak som po práci trávila čas s Francúzmi, ktorí tam brigádovali. Čo sa týka jazyka, tak tie dva mesiace nestačia, ale moja francúzština sa určite zlepšila a po ceste naspäť som v lietadle s jedným pánom v pohode prekecala dve hodiny.
V piatom ročníku si sa potom rozhodla vrátiť späť do Francúzska ako študentka. Prečo Lyon?
Najskôr som strašne túžila ísť do Montrealu. Nepozerala som ani tak univerzity, ale skôr mestá a Montreal sa mi veľmi zapáčil. Avšak pobyt som si chcela platiť sama, a tak som musela zvážiť finančnú stránku. A keďže Kanada je dosť drahá, pozerala som iné miesta. Paríž som takisto vylúčila, no a v Lyone je jedna z najlepších univerzít vo Francúzsku, to ma nakoplo. Naučila som sa, že musíš počúvať svoje vnútro. Ako som si prehliadala tie mestá, Lyon sa mi naozaj zapáčil a cítila som, že to je to správne miesto pre mňa, to vnútro ti to jednoducho napovie… a naozaj to pre mňa dopadlo úžasne.
Ako vnímali Francúzi zahraničných študentov? O nich sa totiž asi nedá povedať, že medzi seba ľahko prijímajú cudzincov. S kým si trávila najviac času?
Najviac času som trávila s Nemcami, s tými sme si boli najbližší. Mexičania boli najviac party ľudia, a naopak Taliani prekvapivo tí najnudnejší, akých som stretla. V škole som si kamarátov Francúzov nenašla, keďže sme boli ako erazmus študenti väčšinou oddelení. S Francúzmi to bolo v škole naozaj hrozné.. pre nich je všetko tranquille, oni majú pohodu, čas na všetko a z toho som ja šedivela 😀 Nedalo sa na nich vôbec pri skupinových prácach spoľahnúť.
Keď už sme pri tej škole, ako by si porovnala slovenskú a francúzsku?
Vo Francúzsku je strašne ťažké sa na školu dostať, študenti sa na to pripravujú aj dva roky. Počas tých rokov naozaj drú a potom už škola nie je taká ťažká. Ale keď už sa na tú vysokú dostanú, stojí to síce veľa peňazí a síl, ale potom ich podľa toho berú do zamestnania, takže sa im to v budúcnosti určite oplatí. Takisto u nás v škole si každý ide to svoje, ale Francúzi sú naozaj blázniví. Počas prestávok sa vytiahli repráky, mali sme tam bar, rôzne happy hours, takže to bola fakt sranda…
Z toho ako rozprávaš cítim, že si si Francúzov obľúbila. Ja s nimi napríklad nemám až také pozitívne skúsenosti. Ako si už na začiatku spomínala, buď ich milujete alebo nenávidíte. V čom si myslíš, že to spočíva?
Hovorí sa, že sú veľkí patrioti, myslia si o sebe, že sú najlepší a sami priznávajú, že sú arogantní. Asi to väčšinu ľudí odradí. Ale zase nie je Francúz ako Francúz. Ja som s nimi žila a pracovala, a to je iné. Keď som sa stretávala s Francúzmi, ktorí takisto cestovali, tí boli veľmi milí, otvorení a mnohí nadávali na Francúzsko a chceli ísť preč. To, že odmietajú rozprávať po anglicky, som ani tak nevnímala, keďže som sa snažila čo najviac hovoriť po francúzsky, no stalo sa mi pár krát, že neboli príliš milí keď videli, že nie som Francúzska.
Po tomto pobyte sa ti v Lyone podarilo získať prácu v obore, ktorý si študovala ako recepčnej v hotely…
Áno, a bola to úžasná skúsenosť! Pôvodne som mala zmluvu na 6 mesiacov, ale nakoniec som tam ostala na 10 s tým, že som tam začala písať diplomovku. Čo mňa na tom najviac bavilo bolo to, že každý jeden deň bol plný malých víťazstiev. Či už to bolo to, že som išla do obchodu a predavač mi porozumel, či už som pochopila ľudí, čo sa bavia na ulici alebo si odpozerala celý seriál vo francúzštine… Keď som si našla prácu, tak to boli väčšie víťazstvá, a to ma na tom zahraničí napĺňalo. Bol to síce boj, napríklad keď som išla niečo na úrad vybaviť, popredu som si pripravovala vety aby mi porozumeli, ale myslím si, že keď človek ide za tým svojím snom, naberie kuráž a vyjde zo svojej komfortnej zóny, tak sa mu to nakoniec podarí.
Čo sa týka gastronómie, Francúzi si dosť potrpia. Čo bolo tvoje najobľúbenejšie?
Tak určite syry, ja som dosť syrová. Človek sa takisto naučí, že nie je bageta ako bageta. Keď som išla ráno o piatej do práce na bicykli, všade na uliciach vyvoniavali pekárničky, to ich pečivo bolo skrátka výborné! Ale mne sa páčilo to, ako oni jedli. Keď sme sa zišli s kamarátmi, tak sme prichystali syr, olivy, vínko, potom sme si spravili hlavný chod… milujem francúzske raňajky, kde sa dá všetko na stôl, a navyše, v žiadnej domácnosti nechýba Nutella 😀 Je to také dosť uniformizované by som povedala, všetci to robia rovnako.
Aké miesta si vo Francúzsku navštívila a ktoré na teba najviac zapôsobilo?
Najviac ma očarila Korzika. Je to najkrajše miesto, na ako som kedy bola. Nádherné je takisto Bordeax, to by som odporučila. Takisto som navštívila Montpelier, Monaco, Azúrové pobrežie a samozrejme Paríž.
Čo si myslíš, v čom ťa všetky tieto skúsenosti posunuli ďalej? Plánuješ sa zase vrátiť?
Myslím si, že som tam hlavne dospela, stala som sa omnoho tolerantnejšou, otvorenejšou a hlavne pozitívnejšou. Zistila som, že mám robiť to, čo chcem, a ako náhle prestanem byť spokojná, tak to mám zmeniť. Vo Francúzsku som našla jeden citát, že život je ako jazda na bicykli- aby ste udržali balanc, musíte sa hýbať, a myslím, že to tak naozaj je. A tiež si vážim si to, čo mám tu na Slovensku, a čo mi chýbalo tam.
Určite chcem ísť ešte do zahraničia, Francúzsko by mi nevadilo, ale skôr zamýšľam nad anglicky hovoriacou krajinou, láka ma to hlavne na západ. Myslím si, že keď človek navštívi nové miesta, tak pochopí, že je ešte toľko miest, kam môže ísť. Každé miesto, každá kultúra ti dá niečo iné, a ja mám pocit, že sa mám ešte veľa čo učiť…
Čo by si priniesla z Francúzska sem a naopak?
Čo sa mne na Francúzoch páči a čo si myslím, že by sme si od nich my mohli vziať je to, že sú bohémi. Sú otvorení, veci neriešia, ich deň začína zákusom do croisantu a končí tým, že si dajú večer pohár dobrého vínka. Jednoducho nemyslia až tak na budúcnosť, všetko je tranquille a viac si užívajú život. Nie je to tak, že si ako mnohí ľudia tu na Slovensku strkajú každú korunku do ponožky, pretože môžu prísť horšie časy.
A čo by si mohli vziať oni od nás? Poriadok 😀 Francúzska byrokracia je strašná! Neverila by si, čo všetko musíš spraviť aby si niečo vybavila, napríklad v banke aby si zrušila účet, musíš vlastnoručne napísať list a poslať ho 😀 A to je strašný bordel v tejto byrokracii…
Ďakujem krásne za úžasný rozhovor Radi a držím palce!
Ak máš tip na zaujímavé príbehy Seničanov, ktorí sa vybrali do sveta, môžeš nám napísať na redakcia@senicaplus.sk 🙂
————————————————————
Seničania v zahraničí #8 „Je tu oveľa menej stresu“ – Lucia Smolinská v Barcelone
Seničania v zahraničí #7 „Žraloky odomňa plávali 10cm“ – Petra Jediná a 9 mesiacov v JAR
Seničania v zahraničí #6 „Platia tu pravidlá džunge“ – Martin Mach a jeho život v Indonézii
Seničania v zahraničí #4 “Všetko dávalo ďaleko väčší zmysel”- Karol Kovačič a jeho stáž v USA
