Seničania v zahraničí #12 „Môžeme takto tešiť jeden druhého aj na Slovensku?“ – Simona Luhová v Portugalsku

Písať o cestovaní a zahraničných skúsenostiach Seničanov je pre mňa veľká inšpirácia a v tomto seriáli sa vám vždy snažím ukázať, čo je na cestovaní také skvelé. Tento krát prišiel rad na mňa, píšem z erazmus pobytu v Portugalsku a zažívam to, čo zažívali niektorí, ktorých som tu spovedala. Je ťažké zhrnúť  všetko, čo prežívam,  do pár riadkov, ale pokúsim sa 🙂

Prečo Porto?
Úprimne povedané, nemala som veľmi na výber. Vždy som vedela, že chcem ísť na erazmus, avšak tým, že moja katedra na Univerzite Komenského je naozaj malá, ponúka len tri krajiny: Česko /aj keď kvalitná škola, pražské vianočné trhy pôjdem pozrieť tak či tak/, Španielsko /škola v španielčine, a ja neviem ani zaťať/ alebo Portugalsko /čo ja viem, nikdy ma to tam nelákalo/. Snažila som sa vybaviť novú zmluvu so školou v Belgicku, vždy ma to tam ťahalo a chcela som si zlepšiť francúzštinu. Po všetkých možných opletačkách sa mi to bohužiaľ nepodarilo, takže som sa napokon uspokojila s Portom. No a teraz sa z „čo ja viem, nikdy ma to tam nelákalo“ stalo „neviem si predstaviť deň, kedy budem musieť odísť“.

Ako to, že si ma Porto tak získalo?
Okrem toho, že toto mesto väčšina z mojich kamarátov pozná kvôli futbalovému klubu FC PORTO (určite stojí za to vidieť zápas, tá energia je neskutočná), je to mesto nespočetných možností. Či už ide o historické pamiatky, útulné uličky, reštaurácie, portské víno, hipsterské kaviarničky, urban priestory, parky, galérie, nákupy, šport, nočný život, každý si tu príde na svoje (ešte stále mám veľa miest, ktoré chcem navštíviť a mám pocit, že pol roka nie je dosť). Obrovskou láskou je pláž a surfovanie, aj keď oceán má momentálne iba 15 stupňov, neľutujem, že som sa na to dala. Nie je nič nad to, keď sa postavíte na dosku a porozumiete oceánu. Ak ste vintage fanúšikom, Portugalsko vo všeobecnosti je správna voľba.  Kopa ošarpaných budov mi vôbec nevadí, dodáva to mestu neopísateľnú  atmosféru, a o priateľských ľuďoch ani nehovorím. Mohla by som pokračovať donekonečna, Porto si jednoducho získalo moje srdce!
Senicanka Simona surf

Senicanka Simona Porto 1

Senicanka Simona Porto 2

Bolo ťažké prispôsobiť sa Portugalskej kultúre?
Vôbec nie! Tak ako všetky južanské krajiny, Portugalsko patrí ku krajinám, kde je všetko lážo-plážo. Ľudia sa usmievajú, červená na semafóroch sa ignoruje, deadliny sa posúvajú, veci nefungujú, ale to nikomu neprekáža, hlavne si nerob veľkú hlavu, ono sa to nejako vyrieši a tak sa aj stane. Niekedy sa síce pohorším, no vzápätí mi dá Portugalsko zase dôvod na úsmev 🙂 A samozrejme, prvá vec, na ktorú vás Portugalci upozornia, je ich nedochvíľnosť. Tí, ktorí ma poznajú, vedia, že to mi vôbec problém nerobí. Konečne mi nikto nevyčíta, že chodím neskoro 🙂

Ako by som porovnala školu so Slovenskou?
Povedala by som, že je to celkom  podobné ako u nás na Slovensku. Doma som mala šťastie a so školou som spokojná. To isté platí tu, učitelia sú naozaj priateľskí, snažia sa pomôcť a hlavne chcú naučiť. Ale nemôžem to úplne porovnávať k Slovensku, keďže predmety sú vytvorené špeciálne pre erazmákov, takže čo sa týka náročnosti, nekladú sa na nás také nároky ako na domácich, lebo učitelia chápu, že chceme veľa cestovať a spoznávať Portugalsko. Takisto to záleží od konkrétnej školy, niektorí erazmáci robia viac, niektorí menej.

Za spomenutie určite stoja ich študentské uniformy ala Harry Potter. Ide o tradíciu, ktorá začala, aby sa nerobili rozdiely medzi chudobnými a bohatými, teraz sa viac berie ako hrdosť byť študent –  zaradiť sa do takejto študentskej únie je dobrovoľné a prináša množstvo výhod. Tí, ktorí sa rozhodnú, že chcú zvyšok študentského života nosiť plášť a „deku“ okolo krku, musia prvý rok prejsť skúškou – plniť príkazy starších. Tak vôbec nie je divné, ak v meste stretnete obrovské skupiny chudákov prvákov, ktorí kľačia a pozerajú hodinu do zeme, už som začala ignorovať plačúce dievčatá na chodbe, pre ktoré sú niektoré príkazy príliš. Ak zvládnu prvý rok, v druhom začnú nosiť uniformu a postupne si budujú väčšiu autoritu.

A čo Portugalská gastronómia?
Typickým jedlom, najmä pre Porto, je Francesinha. Je to v podstate sendvič, v ktorom je mäso na mäse na šunke na klobáse na šunke atd., na vrchu vajce a poliate omáčkou. Tráviť to budete asi ešte ďalšie tri dni, ale rozhodne to nesmiete vynechať. Pre mňa viac príjemnejšou záležitosťou je Pastel del Nata – typický zákusok – košíček z niečoho ako lístkové cesto plnené niečím ako vanilkový puding – závislosť! A samozrejme, morské príšery a Bacalhau – treska pripravená na rôzne spôsoby.

franchesinha

pastel del nata

Kde sa mi zatiaľ podarilo pocestovať a čo ma najviac očarilo?
V prvom rade som nečakala, že sa v Portugalsku skrýva toľko krásnych miest, možností na cestovanie je nespočetne veľa! Vďaka mojej rodine, s ktorou som stihla pocestovať ešte pred začiatkom môjho pobytu, som mala možnosť vidieť južné pobrežie – Algarve, kde sa nachádzajú jedny z najkrajších pláží v Európe, celé pobrežie je naozaj nádherné. Ďalej sme spolu prešli Lisabon a okolie a nakoniec ma nechali v Porte. Tu sa s kamošmi snažíme využiť každú príležitosť na výlet. Videli sme univerzitné mesto Coimbra, portugalské benátky Aveiro či údolie rieky Douro s Portskými vinicami. Jedným z najlepších zážitkov bol výlet do Peniche, kde sa konal svetový pohár v surfovaní. Sledovať najlepších surfistov na svete bolo neopísateľné. Miesto, ktoré ma očarilo najviac, boli Azorské ostrovy, z ktorých som sa vrátila len tento pondelok. Ostrov S.Miguel je miesto s nádhernou prírodou, ktorá má veľa tvárí: raz sa cítite ako na Havaji, inokedy ako v Kanade. Výhľady z útesov či najvyšších vrchov sú dychberúce a vďaka sopečnej činnosti môžete ochutnať jedlo varené v prehriatej zemi či zrelaxovať sa v termálnej vode. Rozhodne stojí za návštevu!

Peniche Senicanka Simona Aveiro

DCIM100GOPROG0410545.

Senicanka Simona AzoresSenicanka Simona Lisabon

A odpoveď, na ktorú som vždy najviac zvedavá, keď sa pýtam ostatných: Čo mi chýba zo Slovenska a čo by som priniesla domov z Portugalska?
Tak ako všetkým, zo Slovenska mi chýba rodina, kamaráti, a teplé jedlo od maminy 🙂 Na Slovensko by som priniesla viac milých situácií, ktoré mi robia deň krásnym. Neviete, ako sa niekam dostať? Ak sa spýtate domáceho, ten tiež nevie, spýta sa ďalšieho, tretí zbadá, že sa o niečom diskutuje, a zrazu je pri vás skupina ľudí, ktorí sa vám snažia pomôcť. Nejde vám otvoriť obal od keksov v metre? Skúsi teta, čo sedí oproti vám, potom ujo cez uličku vytiahne nožničky a je to vyriešené. Keď váhate nad vstupom do parku, za pokladňou vám vyčarujú hociakú zľavu, len aby ste boli spokojní. Vybrali ste si šalát miesto hranoliek? Dáme vám to zadarmo a vykričíme na celú školskú jedáleň, že si majú ostatní brať príklad. Sú to maličkosti, ale práve takéto veci ma vedia najviac potešiť. Svet je hneď krajší, keď sme k sebe milí, tak môžeme takto tešiť jeden druhého aj na Slovensku, prosím?

Nakoniec by som len chcela povedať, že ísť na erazmus je najlepšie rozhodnutie, aké môžeš ako študent urobiť. Nejde len o to vypadnúť z domu a party 24/7. Erazmus je reštart, úplne nový začiatok a je len na tebe, akými ľuďmi sa obklopíš a čo z tvojho semestra vyťažíš. Ja sa snažím využiť každú príležitosť na cestovanie a skúšanie nových vecí, stretávam množstvo inšpirujúcich ľudí, učím sa nové jazyky, stávam sa otvorenejšou, samostatnejšou a zodpovednejšou, uvedomujem si moje sny a cestu, akou chcem v živote ísť. Aj keď už mám za sebou viacero pobytov v zahraničí, nikdy som nežila tak naplno ako teraz a ten pocit je úžasný. Nezvládla by som to však sama a preto som neskutočne vďačná mojim rodičom za všetku podporu!

Ak máš teda možnosť, nepremrhaj ju, nebudeš ľutovať! 🙂

DCIM100GOPROG0400503.

DCIM100GOPROG0440573.

Senicanka Simona Coimbra Senicanka Simona erazmus Senicanka Simona Porto Senicanka Simona Portugalsko

Podpor nás zdieľaním, ďakujeme: